Plytvanie časom
Času pre starých rodičov si nemal nikdy dosť, zato na hry a bezduché pozeranie do bedne ho bolo zrazu požehnane. Jasné, oddychovať treba, lenže ty si neoddychoval, ty si proste hnil. Hodiny si trávil nad ničím, a keď si mal toho ničnerobenia dosť, tak si si išiel pospať. Dnes, keď nestíhaš ani vydýchnuť, ťa tá spomienka vie pekne vytočiť.
Trávenie času v zlej spoločnosti
Chcel si zapadnúť. Prirodzene. Nechcel si byť to čudné decko, čo lipne na pravidlách a nikam nezapadá. Páčila sa ti tá „elitná“ partia, aj keď to občas znamenalo robiť veci, ktoré ti neboli po vôli. A tak si fajčil, chodil za školu a bohviečo ešte – len aby si bol in v skupinke, ktorá za to vlastne nestála. Im bolo jedno, či tam si, a tebe… ak si úprimný, tiež. Dnes ich mená ledva poznáš a začína ti dochádzať, že si mal čas a energiu venovať ľuďom, čo by tu boli dodnes.
Hnanie sa do dospelosti
Strašne si túžil byť dospelý. Buchnúť dverami, kašľať na pravidlá a nepočúvať večné reči o zhasínaní svetla v kúpeľni. Len ti nejako uniklo, že dospelosť nie je o tom, kedy ideš spať, ale o tom, čo všetko musíš zvládnuť. A že tie časy, keď ťa trápili len mamine výčitky, mali svoje čaro – hoci si to vtedy vôbec nevidel.
