Mŕtvi muži sa nesťažujú: Absurdné a mysteriózne osudy oligarchov, ktorí hrali ruskú ruletu s Putinom

Svet biznisu a vysokej politiky v Rusku nikdy nebol pre slabé povahy. Poznáme to z rôznych akčných filmov, v ktorých tie najtvrdšie a najohavnejšie postavy mafiánov vždy pochádzajú z Ruska. V tomto článku sa ale pozrieme na skutočných oligarchov, ktorých životy skončili jednou veľkou záhadou – či rukou ešte väčších a zlovestnejších ruských tieňov. Všetky úmrtia v tomto článku spája okrem gigantického bohatstva jeden dátum – rok 2022.

To, čo sa začalo diať po februári 2022, prekračuje hranice aj tých najdivokejších špionážnych románov a filmov. Od začiatku invázie na Ukrajinu svetové médiá s mrazivou pravidelnosťou prinášajú správy o úmrtiach ruských oligarchov, riaditeľov energetických gigantov a vysokopostavených manažérov. Spájajú ich nielen rozprávkové bohatstvo a blízkosť k mocenským štruktúram Kremľa, ale najmä bizarné a často nevysvetliteľné okolnosti ich odchodu zo sveta.

Oficiálne vyšetrovania takmer v každom prípade končia rovnakým záverom: nešťastná náhoda, náhla zdravotná komplikácia alebo rodinná tragédia s následnou samovraždou. Napriek tomu sa nad týmito úmrtiami vznáša hustá hmla pochybností. Fenomén dostal v investigatívnych kruhoch príznačný názov – „ruská pandémia náhlych úmrtí“.

Zdanlivo nevysvetliteľné náhody alebo čistky

Atmosféra čistiek nabrala na intenzite bezprostredne po vypuknutí ozbrojeného konfliktu, pričom smrť zasahovala najmä plynárenské giganty ako Gazprom a Novatek či ropný Lukoil. Tieto udalosti sa odohrávali v čase, keď Vladimir Putin vo svojich prejavoch otvorene hovoril o „národných zradcoch“ a potrebe očistenia spoločnosti od „piatej kolóny“.

Pre mnohých oligarchov sa tak ich rozprávkové bohatstvo stalo rozsudkom smrti, pretože vedeli príliš veľa o prelievaní štátnych peňazí do čiernych fondov alebo sa pokúšali o záchranu vlastného majetku v zahraničí na úkor strategických záujmov Kremľa.

Oficiálna reakcia Ruska na tieto tragédie bola od začiatku jednotná a mrazivo pragmatická, postavená na stratégii dôsledného popierania a bagatelizovania. Štátne vyšetrovacie orgány odmietali spájať jednotlivé prípady do celku a každý incident prezentovali ako izolovanú osobnú tragédiu.

Verejnosti boli predkladané verzie o náhlych infarktoch, nešťastných pádoch alebo skratoch v správaní spôsobených depresiou. Informovanie v štátnych médiách bolo strohé a technické, pričom akékoľvek podozrivé okolnosti, ako stopy mučenia či chýbajúce dôkazy na miestach činu, boli systematicky zamlčiavané.

Krvavá jar v energetickom sektore