Určite si dobre spomínaš na svoje školské časy. Raz za uhorský rok si vedel správnu odpoveď, ruka ti vystrelila div, že nie po plafón, a učiteľka, ktorá ťa nikdy nemala práve v láske, sa ju rozhodla celým svojím bytím ignorovať. Po minúte si začal mať pocit, že ti odpadne… a nakoniec aj tak vyvolala niekoho iného. Nuž, ako za chvíľu zistíš, tvoje utrpenie bolo len slabým odvarom toho, čím si musel prejsť Amar Bharati.

Muž, o ktorom píše portál History of Yesterday, žil kedysi úplne normálnym životom. Pracoval v banke, mal ženu, tri krásne deti a človek by povedal, že má pred sebou úplne obyčajný život. Až sa to jedného dňa rozhodol zmeniť. Odišiel z práce, opustil svoju rodinu a rozhodol sa svoju existenciu zasvätiť svojmu náboženskému presvedčeniu.

Od konca 70. rokov minulého storočia s rukou vo vzduchu

„Veľa ľudí sa nazdáva, že je jeho príbeh vymyslený,“ píše sa v článku History of Yesterday z júna tohto roku. „Je to však taká veľká pravda, aká len byť môže.“ Muž z Indie sa rozhodol viesť život Sádhu, respektíve život žobravého pútnika, ktorý sa vzdal svetského života, aby dosiahol vyššieho duchovného cieľa.

Vtedy po prvý raz na znak vnútornej túžby po životnom mieri a priazni bohovi Shiva vztýčil svoju ruku k nebu. A odvtedy ju nikdy nepripažil. Prvé dva roky boli hotovým peklom. Presne tak, ako by človek očakával, ruka ho neznesiteľne bolela, po stovkách dní bez zmeny v nej však postupne začal strácať všetok cit, až to dnes napokon už ani nevníma.

Vztýčenou rukou k svetovému mieru

„Nežiadam toho veľa,“ povedal muž v jednom z mála rozhovorov, na ktoré pristúpil. „Prečo je medzi nami toľko nenávisti a nepriazne? Chcem, aby všetci ľudia v Indii žili v mieri. Chcem, aby celý svet žil v mieri,“ zavŕšil svoj výrok. Jeho slová inšpirovali mnohých. Po vypočutí si jeho príbehu začali mnohí Indovia zdvíhať ruku za svetový mier na tak dlho, ako len zvládli. Rekord Amara Bharatiho však nepokoril žiaden z nich.