Notoricky známe meno, ktoré je stabilnou súčasťou učebníc, nosil človek vykresľovaný ako húževnatý objaviteľ Novej Zeme, hrdina Ameriky. Lode Niña, Pinta a Santa Maria sú tradíciou vedomostných kvízov, Yankeeovia oslavujú Deň Krištofa Kolumba ako federálny sviatok.

Ide o spornú postavu histórie nielen preto, že nebol prvým Európanom na tomto kontinente, ale pre zaobchádzanie s domorodými komunitami, ich násilnú kolonizáciu a agonické vraždenie. Desiatky amerických štátov nahradili jeho deň Dňom domorodých obyvateľov. V reakcii na celonárodné protesty a diskusie týkajúce sa rasovej nerovnosti ľudia strhávajú jeho sochy, aby upozornili na krutosť, ktorú spôsobil Indiánom, ako sám nazval domorodcov Novej Indie.

Chamtivé pátranie po bohatstve, ktoré vyústilo v zánik kmeňov

So svojou posádkou sa 12. októbra 1492 vyplavil na pláži dnešných Bahám. Jeho cesta mala jasný cieľ. Nájsť dlhodobý zdroj bohatstva, najlepšie zlato, pre španielskeho kráľa a kráľovnú.

Na oplátku mal 10 % zo zisku, titul admirála oceánov a guvernéra novoobjavenej zeme. Po príchode na ostrov sa posádka prvýkrát stretla s Arawakmi, čo sa domácim stalo osudné. Návštevníkov vítali jedlom, vodou a darmi. Zápisky talianskeho moreplavca, ktoré vo svojej knihe interpretuje historik Laurence Bergreen, udalosť popisujú nasledovne:

„Priniesli nám papagáje a bavlnu, oštepy a mnoho iných vecí, ktoré vymenili za sklenené korálky a jastrabie zvončeky. Ochotne vymenili všetko, čo vlastnili. Nenosia a nepoznajú zbrane. Ukázal som im meč, ktorý skúmali a nevedeli, čo s ním majú robiť. Nemajú železo. Ich oštepy sú z trstiny. Boli by z nich skvelí sluhovia. S päťdesiatimi mužmi by sme si ich ľahko podrobili a prinútili, aby robili, čo chceme.“

Koncept súkromného vlastníctva a honba za materiálnym bohatstvom dosiahli v európskom 15. storočí šialené tempo. Kolumbus ako nezávislý dodávateľ si uvedomil neobmedzený ekonomický potenciál novej krajiny.

Jeho statočnosť sa rýchlo zmenila na číru brutalitu. Tento prechod je zachytený v denníkoch a správach, ktoré posielal na španielsky dvor, aby posilnil ich očakávania. V jednej sľubuje toľko zlata, koľko potrebujú, a toľko otrokov, koľko len chcú.

„Indovia sú takí naivní a takí neopatrní, že nikto, kto ich nevidel, by tomu neveril. Keď požiadate o niečo, čo majú, nikdy nepovedia nie. Naopak, ponúknu sa, že sa podelia s čímkoľvek.“

Kvôli Kolumbovej správe a sľubom dostala jeho druhá výprava sedemnásť lodí a viac ako 1 200 mužov. Cieľ bol jasný – otroci a zlato. Išli z ostrova na ostrov a brali Indiánov ako zajatcov.