Koniec záchvatom a strachu
Podľa jeho popisu sa vždy predtým, ako mal dostať záchvat, jeho pohľad zatemnil a prebudil sa o 20 minút ležiaci na zemi. Po diagnostikovaní epilepsie bolo všetkým jasné, že sa tieto záchvaty budú iba zhoršovať. Dovolil tak lekárom celý týždeň sondovať jeho mozog a pokúšať sa vyvolať záchvat, aby v mozgu našli vinníka.
Jody potom súhlasil s operáciou, ktorá bola o niečo viac než mierne invazívna. Lekári mu vzali pravú amygdalu, ktorá je zodpovedná za správanie sa človeka v reakcii na hrozbu, ako aj prednú polovicu jeho pravého spánkového laloku a pravého hipokampu. Čudujte sa, ale už o tri dni po tejto operácii bol z nemocnice prepustený.
Nové nástroje na život
Vtedy si všimol, že operácia nielenže niečo z jeho hlavy reálne odstránila, ale dala mu nové nástroje k tomu, aby mohol žiť odvážnejšie. Pre odborníkov v tejto oblasti nie je Smithova nebojácnosť žiadnym prekvapením. Dr. Sanne van Rooij z Emory University napríklad študovala dvoch pacientov trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou v roku 2020 – a videla, ako sa z nej dokázali vyliečiť po laserovej operácii amygdaly.
Najpozoruhodnejší je prípad Alexa Honnolda, horolezca, ktorý v roku 2017 zdolal skalnú formáciu El Capitan v Yosemitskom parku. A to bez istiacich lán. Očividne nebojácny horolezec sa tak dostal do hľadáčika neurovedcov, ktorí za pomoci MRI u Alexa našli „veľmi zmenšenú“ amygdalu.
Strach a reakcia na strach vyvolávajúce podnety sa vždy považovali za nevyhnutné predispozície pre prežitie. Dnes to už ale neplatí tak striktne ako v minulosti, keď prežitie záviselo od primeranej reakcie na zmyslové podnety naznačujúce nebezpečenstvo.
Nachádzame sa dokonca vo veku, keď má ľudstvo nástroje na úpravu svojich mozgových centier, aby mozog na hrozby reagoval podľa želaných potrieb človeka. Vedci už dnes vedú vášnivé debaty o tom, aký potrebný je vlastne náš strach.
