Jody Smith vyšiel z nemocnice s úplne novým pocitom sebadôvery. Od operácie, pri ktorej mu odstránili časť mozgu, čelil strmým okrajom útesov aj ozbrojeným lupičom bez toho, aby sa zapotil. Epilepsiu mu diagnostikovali vo veku 26 rokov a jemu sa pri vypočutí diagnózy uľavilo.
S detstvom plným záchvatov, ktoré si často ani neuvedomoval, že sú vlastne epileptické, bol rád, že celé jeho trápenie má nejaké vysvetlenie. Po komplexnej operácii, ktorá mu v jeho 28 rokoch odstránila časť mozgu, si uvedomil, že už necíti žiadny strach.
Úzkosť ho pomaly zabíjala
Zatiaľ čo si bežné ľudské bytosti prirodzene uvedomujú, že jedného dňa príde smrť, Smith bol touto predstavou pohltený až príliš. Denne zažíval niekoľko stavov paniky a úzkosti, ale pripisoval ich traume z toho, že jeho otec aj jeho brat zomreli v pomerne mladom veku. On sa rozhodol konať a so svojím problémom navštívil neurológa.
Lekári sa zhodujú na tom, že diagnostikovať Smitha bolo jednoduché, ale vyliečiť ho zo záchvatov a následného strachu bolo oveľa zložitejšie.
Lekári mu najskôr implantovali do mozgu sondy, aby lokalizovali oblasť, ktorá spúšťala jeho stavy úzkosti. A potom navrhli niečo šokujúce – odstrániť časť Smithovho temporálneho laloku, amygdaly a hipokampu.
Operácia sa tak stala jedinou možnosťou, ako zabrániť tomu, aby sa záchvaty zhoršili, pokračovali v poškodzovaní jeho mozgu a nakoniec ho zabili.
Prestal si pripúšťať smrť
Dva týždne po operácii začal Jody Smith experimentovať so svojimi novoobjavenými schopnosťami – a zistil, že sú dosť užitočné, ak sa použijú s rozumom. Ako vášnivý turista sa často ocital v blízkosti útesov. Zážitok strachu v blízkosti útesov bol pocitovo jasne odlišný.
Keď stál na okraji útesov, jeho strach bol omnoho menší v porovnaní s tým, ako ho pociťoval pred operáciou. Vtedy začal experimentovať so svojím strachom. Napríklad zámerne kráčal k útesom, aby na svojom tele testoval, čo mu povedia jeho inštinkty.
Ďalší incident bez strachu sa odohral v Newarku v štáte New Jersey. Jody prišiel do kontaktu so skupinou mužov, ktorá sa ho snažila prepadnúť. Aj keď by to v čase pred operáciou vyvolalo extrémnu paniku alebo dokonca záchvat, Jody okolo nich bez záujmu a pokojne prešiel.
Podľa jeho slov lupičov šokoval nedostatok strachu u ich potenciálnej obete a od svojho zámeru upustili.
Lekári to očakávali
Keď Smith o tomto porozprával svojim chirurgom, ukázalo sa, že presne podobné zmeny boli dokonca očakávané. Rozprával sa so svojím neurochirurgom o tom, ako sa prestal báť smrti. A chirurg mu jasne odpovedal, že to dáva zmysel. „Vytiahol som tvoju amygdalu,“ odpovedal.
Lekári sa zamerali na Smithovu pravú amygdalu, prednú polovicu jeho pravého temporálneho laloku a pravý hipokampus. Pre tých, ktorí poznali Smitha pred operáciou, ktorá mu zmenila život, je tento teraz 32-ročný muž hmatateľne inou osobou, ako bol v minulosti.
Koniec záchvatom a strachu
Podľa jeho popisu sa vždy predtým, ako mal dostať záchvat, jeho pohľad zatemnil a prebudil sa o 20 minút ležiaci na zemi. Po diagnostikovaní epilepsie bolo všetkým jasné, že sa tieto záchvaty budú iba zhoršovať. Dovolil tak lekárom celý týždeň sondovať jeho mozog a pokúšať sa vyvolať záchvat, aby v mozgu našli vinníka.
Jody potom súhlasil s operáciou, ktorá bola o niečo viac než mierne invazívna. Lekári mu vzali pravú amygdalu, ktorá je zodpovedná za správanie sa človeka v reakcii na hrozbu, ako aj prednú polovicu jeho pravého spánkového laloku a pravého hipokampu. Čudujte sa, ale už o tri dni po tejto operácii bol z nemocnice prepustený.
Nové nástroje na život
Vtedy si všimol, že operácia nielenže niečo z jeho hlavy reálne odstránila, ale dala mu nové nástroje k tomu, aby mohol žiť odvážnejšie. Pre odborníkov v tejto oblasti nie je Smithova nebojácnosť žiadnym prekvapením. Dr. Sanne van Rooij z Emory University napríklad študovala dvoch pacientov trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou v roku 2020 – a videla, ako sa z nej dokázali vyliečiť po laserovej operácii amygdaly.
Najpozoruhodnejší je prípad Alexa Honnolda, horolezca, ktorý v roku 2017 zdolal skalnú formáciu El Capitan v Yosemitskom parku. A to bez istiacich lán. Očividne nebojácny horolezec sa tak dostal do hľadáčika neurovedcov, ktorí za pomoci MRI u Alexa našli „veľmi zmenšenú“ amygdalu.
Strach a reakcia na strach vyvolávajúce podnety sa vždy považovali za nevyhnutné predispozície pre prežitie. Dnes to už ale neplatí tak striktne ako v minulosti, keď prežitie záviselo od primeranej reakcie na zmyslové podnety naznačujúce nebezpečenstvo.
Nachádzame sa dokonca vo veku, keď má ľudstvo nástroje na úpravu svojich mozgových centier, aby mozog na hrozby reagoval podľa želaných potrieb človeka. Vedci už dnes vedú vášnivé debaty o tom, aký potrebný je vlastne náš strach.