9. Robila som v zdravotníctve – mala som na starosti papierovačky. Dostala sa ku mne karta pacienta, mladého chalana, ktorý z ničoho nič začal vykazovať známky prehnanej agresivity sprevádzané záchvatmi. Počas nich sa údajne váľal na zemi od bolesti.
Poslali ho na psychiatriu. Prezreli ho od hlavy po päty, nič nenašli, ešte je aj agresívny… určite musí byť na hlavu, nie? Nie. Chalan tam bol zavretý dva roky, všetci ho mali za blázna a prakticky mu to zničilo život. Až potom sa zistilo, že trpel vzácnou formou rakoviny chrbtice, ktorá sa veľmi ťažko diagnostikuje a spôsobuje pacientom mučivé bolesti.
Neskutočné. Krátko po tom, čo táto nádhera vyplávala na povrch, som dala výpoveď, takže netuším, ako to celé dopadlo. Mám však značne pochybnosti, že sa tento príbeh dočkal šťastného konca.
10. Pracovala som za pokladňou s jedným chlapíkom. Raz prišiel do práce s červeným okom, tak som sa ho spýtala, čo sa mu stalo. Vraj ho poškriabal králik, keď sa s ním hral. Normálna vec, nevenovala som tomu žiadnu špeciálnu pozornosť.
O tri dni neskôr ho zatkli za vraždu tehotnej ženy. Snažil sa ju rozrezať na kusy, aby zahladil stopy, keď však pochopil, že to nepôjde, podpálil jej dom a nechal tam telo uhorieť. Neškrabol ho králik. Škrabla ho ona, pri boji o holý život.
11. Keď vyhadzovali jedného chlapa z našej firmy, začal sa vyhrážať, že sa pred odchodom vys*rie do koša v kancelárii. Nikto ho nebral vážne… až dokiaľ z jedného z košov skutočne nezačal raziť povedomý smrad. Konfrontovali sme ho, no on tvrdil, že to je len staré burrito, na ktoré zabudol. Videl som to na vlastné oči. Určite to nebolo burrito.
12. Skupinka tínedžerov v obchodnom dome ukradla akémusi deduškovi peňaženku. Schmatli ju, prebehli okolo kaviarne, v ktorej som pracoval, a utekali až za roh, kam som už nedovidel. Deduško utekal za nimi. Zrazu som začul krik a zacítil zvláštny kovový zápach.
Bola to krv. Keď sa pán snažil vybojovať svoju peňaženku naspäť, jeden z tých faganov vytiahol nôž a bodol ho. Uzavreli polovicu obchodného domu a tá nepríjemná krvavá aróma sa tam vznášala po zvyšok dňa.
13. Som sestrička a jeden čas som robila na onkológii. Manželka jedného z pacientov omylom vošla do nesprávnej miestnosti. Pacient z danej miestnosti pred chvíľou zomrel a momentálne čakal, kým ho prevezú do márnice.
Pani sa mu hodila okolo krku a začala plakať – myslela si totiž, že je to jej muž. Potom po nás začala vrieskať, vraj ako je možné, že jej nikto nezavolal. Chvíľu trvalo, kým nám všetkým došlo, čo sa stalo. Nebol to príjemný deň.
14. Môj šéf bodol nožom svoju manželku. V presklenej kancelárii. Pred očami všetkých svojich podriadených.
15. Popri výške som brigádovala v neďalekej kaviarni. Sem-tam sme videli po prevádzke pobehovať šváby, tak vedenie zavolalo deratizátorov. Nikto nevedel, odkiaľ sa berú, no pán mal veľmi silné tušenie… šváby totiž milujú teplo.
Rozobral teda náš obrovský kávovar a na to, čo prišlo potom, hádam nikdy nezabudnem. Nie jeden, dva ani desať švábov… z toho kávovaru vypadla celá kolónia a rozutekala sa po prevádzke. V tom čase som tam pracovala dva roky a každý jeden deň som si na tom kávovare robila latte.
