9. Ich oblečenie takmer nikdy nemá normálne vrecká. A keď už nejaké má, zmestí sa doň sotva 50-centová minca. Keď som to pochopil, fakt, že so sebou všade vláči kabelku veľkú ako svet, mi zrazu prestal pripadať zvláštny.
10. Miestnosti, ktoré môžu vidieť hostia, musia byť dokonale čisté. Ale tie, do ktorých majú prístup len ony? Čistý chaos. Keď som prvýkrát nakukol do jej izby, mal som pocit, že sa ňou prehnalo tornádo. „To si nevšímaj,“ povedala. „Len som sa chystala a nestihla to upratať.“
11. Keď sme spolu začali chodiť a bývali oddelene, vyzliekanie podprsenky bolo znamením, že sa čosi chystá. Dnes, keď spolu bývame, už pomaly ani neviem, ako jej podprsenka vyzerá. A ešte jedna vec – keď si dá dole podprsenku, jej deň skončil. Von ju už nedostanem ani párom volov.
12. Deky. Deky všade. Ak v nejakej miestnosti nie je deka, tak sa tam ani neukáže. Ako tieto teplomilné stvorenia vôbec prežívajú mimo svojich príbytkov?
13. Kým som býval sám, odtok v sprche som čistil raz za rok – a aj to som tam sotva niečo našiel. Teraz to robím denne. Každý deň vytiahnem guču vlasov, čo by malo znamenať, že moja drahá už musí byť dávno plešatá. Na moje prekvapenie nie je.
14. Ženy sa nesprchujú – ony sa vyvárajú. Raz som navrhol spoločnú sprchu, ale všetky romantické predstavy zmizli v sekunde. Strčil som ruku pod vodu, zistil, že má sto stupňov, a okamžite som zbabelo ustúpil. Posteľ je aj tak pohodlnejšia.
15. Na zemi máme kopu oblečenia veľkú ako meter. Predpokladal som, že je špinavé, ale asi nie. Alebo je? Kto vie. Každopádne, nie je súce ani do práčky, ani naspäť do skrine. Stavím všetko, čo mám, že si to najbližšieho pol roka ani neoblečie. Spustite stopky.
16. Nikdy som nevidel človeka, kto by sa tak tešil z kúska syra ako moja manželka. Nikdy.