Každý z nás má takého expartnera, na ktorého len tak ľahko nezabudne. Či už na jeho smiech, alebo na to, ako zanietene rozprával o svojej práci.

Môžu to byť úplné maličkosti, pretože práve tie nám po rozchode začínajú chýbať najviac. Rovnako ako týmto pánom z Redditu, ktorí na svoje bývalé priateľky spomínajú takto:

1. Moja bývalá priateľka ma prezývala „môj hrdina“ a musím povedať, že mi to vždy tak príjemne pomastilo ego. Moja terajšia ma volá „zemiačik“ a budem k vám úprimný, nemá to úplne ten istý efekt.

2. S mojou ex sme sa chodili vždy spolu sprchovať. Mydlila ma, sprchovala, pomáhala mi s holením… cítil som sa ako kráľ s vlastnou osobnou služobníčkou, ktorá sa o mňa pekne stará.

3. Moja ex mala tú najpohodlnejšiu posteľ na svete. Veľmi si na to potrpela. Kvalitný matrac, množstvo mäkučkých vankúšov, nadýchaná perina, hentaká deka, onaká deka… jednoducho všetko, čo kto kedy v tejto sfére vyrobil, mala ona doma.

Niekedy som si k nej prišiel na návštevu len tak pospať, zatiaľ čo ona sa učila. Až pri nej som pochopil, že aj v realite je možné „spať ako v bavlnke“.

4. Jeden čas som chodil s babou, ktorá bola naozaj maličká (zhruba 150 centimetrov). Vždy, keď som prišiel za ňou, tak sa rozbehla mojím smerom, vyskočila na mňa a tuho ma objala. Po prvé to bolo milé, pretože som videl, ako sa na mňa tešila, a po druhé som sa cítil ako správny kus chlapa, lebo som ju vedel držať na rukách a nemal som pocit, že mi odpadnú.

5. Nedávno som sa rozišiel s dievčaťom, ktoré mi ešte stále chýba. Najviac asi to, ako magicky ma vedela upokojiť. Či som bol vytočený do nepríčetnosti a mal chuť zabíjať, alebo vystresovaný zo skúšky, ona len prišla a začala ma škrabkať za uchom.

Na nič sa nepýtala, nič nepovedala, len ma začala škrabkať. Mohol som byť uprostred vášnivého monológu na tému „náš dekan je totálny č*rák“, a ona len prišla, poškrabkala ma a ja som stíchol. Asi fungujem na princípe psa…

6. Vždy, keď mala moja expriateľka zlý deň, len mi poslala správu: „Pritúliš ma?“ Ja som potom prišiel za ňou a celý večer sme sa túlili. Bolo to rozkošné.

7. Často si vymýšľala nejaké stupídne pesničky počas toho, ako robila úplne bežné činnosti.

8. Chodili sme spolu na strednú. Z času na čas mi ráno priniesla slnečnicu, pretože vedela, že je to môj obľúbený kvet, no nikdy som ho od nikoho nedostal, pretože „chlapom sa kvety predsa nenosia“. Nikdy som nebol na takéto gestá, ale ona bola jediná, od ktorej som to akceptoval, a ešte mi to aj urobilo nesmiernu radosť.

9. Veľmi mi chýba jej úsmev. Na začiatku nášho vzťahu bola taká hanblivá, že kedykoľvek sa začala smiať, dala si ruku pred ústa, aby som to nevidel. Keď sa mi ju po prvý raz podarilo rozosmiať tak spontánne, že na to celkom zabudla, cítil som sa ako superhrdina.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane