9. Na prvom rande ma obvinila, že som ju podviedol. V minulom živote.
10. Pýtala sa ma veľmi detailné otázky ohľadom našej spoločnej budúcnosti, a to sme ešte ani neboli oficiálne spolu. Dostali sme sa až k nášmu budúcemu domu. Presne vedela, kde má byť, akej farby majú byť steny, ako má byť vybavená kuchyňa… Kámo, sme na druhom rande. Brzdi.
11. Super baba, lepšiu som ešte nestretol. Naše tretie rande bolo dvojité rande s jej bývalým (mojím kamošom) a jeho novou frajerkou. Uprostred večere vytiahol trápnu historku o tom, ako raz nedobehla na záchod a na ulici sa posr*la. Mne – v tom čase nevyspelému mladému uchu – to prišlo neskutočne nechutné a hneď v ten večer som ju poslal do hája. Ešte teraz si za to trieskam hlavu o stenu.
12. Neustále mi niečo kupovala. Na začiatku to bolo milé, no keď to robila týždeň čo týždeň a zakaždým očakávala niečo na oplátku, už to milé byť prestalo. Požiadal som ju, či by sme s tým mohli prestať, a jej odpoveď bola: „Nie. Ja som proste taká.“ Bolo jej tri-päť, že mi je to nepríjemné… a že ako chudobný študent mám ledva čo žrať, nieto jej každý týždeň kupovať darčeky.
13. Môj kocúr ju neznášal. Len čo sa k nemu priblížila, začal panikáriť a zavesil sa jej na ruku, akoby sa snažil atakovať nejakého démona. Ešte nikdy predtým na nikoho nezareagoval týmto spôsobom.
14. Ponúkla sa, že príde ku mne a niečo mi uvarí. Potešil som sa a nakúpil všetko potrebné. Skoro som dostal infarkt, keď namiesto dosky na krájanie hodila surové kurča na moju nepriľnavú panvicu a začala ho keramickým nožom krájať priamo tam.
Snažil som sa držať jazyk za zubami, no keď poznamenala, že to čierne korenie má dnes extra výraznú chuť, neudržal som sa. „To nie je korenie. To je teflón,“ odvrkol som. To bola jej posledná návšteva u mňa doma.
15. V byte mala silnú jahodovú voňavku a na večeru robila klobásu. Keď som sa pokúsil otvoriť okno, zastavila ma so slovami: „Neotváraj ho! Unikne mi voňavka!“ Ten večer si pamätám ako večer, keď som sa skoro udusil.
16. Išiel som ju odprevadiť na vlak. Stáli sme na stanici, keď okolo nás prešiel bezdomovec. Nepristavil sa pri nás, nežobral o cigaretu, proste prechádzal okolo a ona mala potrebu naňho zakričať: „Smrdíš ako prasa!“ Bolo mi ho, chudáka, ľúto.
