Stačí jeden vzťah a predstava o tom, že ženy sú krehké stvorenia, ktoré negrgajú, neprdia a nebudú sa ti podchvíľou snažiť strčiť prst do nosa, sa rozpadne ako domček z karát. Títo muži to vedia. Na Reddite sa nedávno podelili o úsmevné zvyky svojich polovičiek, ktoré môžu, ale nemusia súvisieť s vylučovaním biologického odpadu, a my sme zopár z nich zozbierali v tomto článku. Poďme si ich teda prečítať.
1. Chvíľu drží v rukách kocku ľadu, potom ma zvodne objíme zozadu a pricapí mi tie studené paprče rovno na brucho. Vždy skoro dostanem infarkt.
2. Povie mi: „Máš niečo na tričku.“ Potom ma frnkne do nosa, aj napriek tomu, že tam reálne niečo mám. Nevadí. Vrátim jej to vždy, keď s mokrými rukami vyjdem zo záchoda, utriem si ich do jej tváre a zahlásim: „Som taký šmatlavý. Zas som si ošťal celé ruky.“
3. Zakričí „sólo na bicích“ a začne mi bubnovať rukami o brucho. Ideálne, keď som sa akurát najedol.
4. So ženou všetko berieme dvojzmyselne. Nie sme schopní povedať slová ako vlhký, hrubý či tvrdý so serióznou tvárou. Sme dvaja dospelí ľudia so zmyslom pre humor ako 12-ročné deti.
5. Vždy povie: „Myslela som, že držíš diétu.“ A potom ma tak pľasne po zadku, že mi vibruje ešte ďalší týždeň.
6. Z ničoho nič zakričím „granát!“, hodím sa na svoju frajerku, akoby som ju chránil pred výbuchom, a potom vypustím takú toxickú nálož, že sa celý barák otriasa v základoch. To ma akože odrovná, ostanem na nej ležať a ona sa musí vyslobodiť spod môjho „mŕtveho tela“.
7. Ja som u nás vo vzťahu ten s humorom päťročného decka. Keď sa na mňa hnevá, omotám jej okolo pliec uterák ako plášť a ona sa začne smiať, lebo presne vie, čo príde. „Teraz nie si nahnevaná. Si super nahnevaná.“
8. Nech už ideme do hocijakého obchodu, frajerka vždy trvá na tom, že bude sedieť v nákupnom vozíku. Je rozkošná a úprimne, šetrí to čas. Ja tlačím a ona len berie z regálov veci, ktoré potrebujeme. Tímová práca.
9. Niekedy zabudne, že sme na verejnosti, a na plnú hubu si grgne, pretože doma väčšinou súťažíme, kto dá lepší. Iný by sa možno hanbil, ale ja ju vždy len pochvalne potľapkám po chrbte. Predsa len, nie je nič krajšie, ako keď žiak predbehne svojho učiteľa.
10. Keď jej nesiem raňajky do postele, us*rie si, akoby sa nechumelilo, a potom sa ma spýta, prečo to jedlo smrdí ako h*vno. No nemiluj ju.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane