9. Ich oblečenie nemá vrecká, a keď aj má, zmestí sa do nich maximálne 50-centová minca a tým to končí. Keď som to zistil, zrazu mi fakt, že všade ťahá kabelku veľkú ako svet, prestal pripadať taký zvláštny.
10. Miestnosti, ktoré môžu vidieť hostia, musia byť bez jedinej smietky, ale miestnosti, ktoré vidia len ony samy? Keď som prvýkrát nakukol do jej izby, mal som pocit, že sa ňou prehnalo tornádo. „To si nevšímaj,“ povedala mi. „Len som sa chystala a nestihla to upratať.“
11. Keď sme spolu začali chodiť a bývali každý vo vlastnom byte, vyzliekanie podprsenky znamenalo, že o chvíľu skončíme v posteli. Teraz, keď spolu bývame, už pomaly ani neviem, ako jej podprsenka vyzerá. A aby som nezabudol, keď si dá dole podprsenku, jej deň skončil. Už ju von nevytiahnem ani párom volov.
12. Deky. Deky. Všade samé deky. Ak v nejakej miestnosti nemáme deku, tak do nej hádam ani nepôjde. Ako tieto teplomilné stvorenia vôbec prežívajú mimo svojich príbytkov?
13. Kým som býval sám, odtok v sprche som čistil hádam raz za rok a aj to v ňom dokopy nič nebolo. Teraz to robím denne a zakaždým, keď z neho vytiahnem tú guču vlasov, mám pocit, že moja drahá už musí byť hádam plešatá. Na moje počudovanie nie je.
14. Ženy sa nesprchujú – ony sa vyvárajú. Raz som jej navrhol spoločnú sprchu a všetky myšlienky na akékoľvek telesné radovánky ma v momente prešli. Strčil som ruku pod vodu, zistil, že má sto stupňov, a zbabelo vycúval z boja. Posteľ je aj tak pohodlnejšia.
15. Na zemi máme metrovú kopu oblečenia, o ktorom som predpokladal, že je špinavé, ale asi nie je. Alebo je? Bohvie. Každopádne, nie je súce ani do práčky, ani naspäť do skrine a stavím celý svoj majetok, že si ho najbližšieho pol roka aj tak neoblečie. Spustite stopky.
16. V živote som nevidel človeka, čo by sa tak tešil z kúska syra ako moja manželka. V živote.
