Kým prišiel čašník, dobre sme sa bavili. A potom si začala objednávať – predkrm, víno, večeru, dezert, ešte jednu večeru na zajtra… Nevadí, hovorím si, vyzerá to byť fajn baba. Nech sa dobre naje. Lenže tam to skončilo. Len čo čašník opustil náš stôl, vytiahla telefón a 20 minút z neho neodlepila oči.
Povedal som, že musím ísť na toaletu. Namiesto toho som sa zastavil za čašníkom, zrušil svoju objednávku, zaplatil predkrm (ten som už zjedol) a odišiel. Trvalo jej asi päť minút, kým si uvedomila, čo sa deje. Začala ma bombardovať správami, nech sa okamžite vrátim, bla, bla, bla… Najvtipnejšie na tom je, že by mi vôbec nevadilo to celé zaplatiť, ale bolo zjavné, že slečna si došla len zadarmo napchať bachor.
7. Zobral som ju na firemný večierok. Všetko bolo v pohode, až dokiaľ sme sa so skupinkou kolegov nevybrali hore na balkón fajčiť. Vychádzalo sa naň z kancelárie, v ktorej bola obrovská čierna tabuľa. Pochopiteľne, dalo sa na ňu písať. Netuším, čo to do nej vošlo, nebola vôbec opitá, no schmatla kriedu, nakreslila na tabuľu hákový kríž a na plné pľúca zrevala: „Židia sú svine!“
8. Ešte pred mojím príchodom sa ožrala ako doga. Bolo to na výške, chcela, aby som za ňou prišiel na intrák, no ja som končil v práci až o ôsmej. Vraví, že môže byť.
Tak som sa tam dotrepal, jej kamošky mi otvorili dvere a našiel som ju v plnej svojej kráse rozvalenú na gauči. Bola totálne mimo. Nemal som čím dorovnať hladinu, tak som odišiel. Na druhý deň mi nahnevane volala a chcela vedieť, prečo som sa neukázal.
9. Najhoršie rande v mojom živote. Bola to úžasná žena, nádherná, inteligentná, pracovala v nadnárodnej IT-čkárskej firme… dokonalá. Na prvý pohľad. Spoznávali sme sa cez správy a moju prvú ponuku na stretnutie odmietla: „Naživo by som sa ti už toľko nepáčila.“ Vtedy som sa len zasmial, pretože som nevedel. Nevedel som, že mala pravdu.
Chcel som ju zobrať na bejzbal. Bývala pol hodinu od štadióna, prišiel som k nej hodinu pred začiatkom hry. A ona? Vôbec nebola nachystaná. Posadila ma na sedačku a hodinu strávila v kúpeľni. Prišli sme totálne neskoro a celé toto divadlo len preto, aby si po minúte vytiahla telefón a začala sa hrabať na Instagrame.
Nevydržal som to. Keď nelajkovala príspevky na Instagrame, sťažovala sa na všetko okolo seba. Tak som si povedal, že to nemá zmysel. Postavil som sa a povedal jej, že ju odveziem domov, nebudem predsa za úplné hovädo. Za hovädo som teda nebol, ale musím povedať, že tá cesta v aute… to bolo najtrápnejších 30 minút môjho života. Už nikdy viac.
10. Nebolo to rande, ale aj tak to stojí za zmienku. Mal som čerstvých dvadsať, kamoš robil uňho na dome párty. Stretol som tam krásnu slečnu, celý večer sme boli spolu, až sme túliac sa skončili sami na sedačke. Išiel som ju pobozkať, keď z nej vypadlo: „Som strašne rada, že mi robíš spoločnosť. Odkedy manžel odišiel k armáde, som taká osamelá.“
