11. Chodil som na umeleckú a najkrajšie dievča v našom ročníku (nebol chalan, ktorý by ju nechcel) ma pozvalo k sebe domov, aby sme si spravili šteklivé fotenie. Obaja sme sa vyzliekli, ona ma motala, aby som fotil čoraz detailnejšie fotky, a potom… potom som sa obliekol a išiel domov.
12. Kamošova párty, stojím pri okne, pozerám sa na mesto a zrazu sa ku mne prikradne akési dievča. Hovorím jej, že som smädný. „Počula som, že pusa by to mohla vyriešiť,“ hovorí mi ona. „Tak o tom značne pochybujem,“ odvetil som a odišiel som si zobrať ďalšie pivo. Ešte teraz mi je trápne, keď si na to spomeniem.
13. Baba, čo sa mi na strednej páčila, ma objala na rozlúčku a potom tak ostala ešte dobrých päť minút, kým sme sa rozprávali. Mala ruky okolo môjho krku, ja okolo jej pása a celý čas som rozmýšľal, či by bolo trápne, keby som ju pobozkal. Nuž, niektoré záhady ostanú nevyriešené večne.
14. Mal som štrnásť a ona ma zavolala na svoje obľúbené miesto v kukuričnom poli. Sedeli sme na pni stromu a ona zrazu hovorí: „Počula som, že staršie decká sa sem chodia bozkávať.“ A ja na to: „Zvláštne. Už by sme mali ísť.“
15. Pozvala ma k sebe, aby sme si zahrali vyzliekací poker. Odmietol som, lebo neviem hrať poker.
16. Na strednej som pomohol spolužiačke s jednou drobnosťou, na čo mi povedala, že za to pre mňa urobí hocičo krát tri. Tak som ju trikrát poprosil, aby mi kúpila kávu.
17. Baba sa mi páčila už neskutočne dlho a dostali sme za úlohu vypracovať spolu vo dvojici jedno zadanie. Boli sme u nej, makali sme na tom dlho do noci, keď mi zrazu hovorí: „Čo tam tak sedíš. Poď sem ku mne do postele.“ A ja som jej odpovedal: „Nie, v pohode, ja rád sedím na zemi. Takže, k tomu ďalšiemu odseku…“
18. Raz som v meste stretol svoju nádhernú spolužiačku z vysokej s jej rovnako nádhernými kamoškami a ponúkli sa, že ma odvezú domov. „Môžeš si sadnúť medzi nás,“ povedala jedna. „Alebo ti niekto môže sedieť na kolenách,“ dodala zase druhá. Mohol to byť najšťastnejší deň v mojom živote, keby som nemal IQ zárubne a nepovedal: „To je v pohode. Dnes svieti slnko, rád sa prejdem.“
19. Odviezol som babu naspäť na intrák. Ostala sedieť v aute, tak sa rozprávame a zrazu mi hovorí: „Počuj, ešte by som rada s tebou pobudla, ale nemôžeme na internát vodiť chalanov, takže…“ Bez rozmyslu (očividne) som jej na to odpovedal: „To je v pohode. Veď sa uvidíme inokedy.“ Už sme sa nevideli.
20. Prišli sme každý vlastným autom. Pri odchode sa ma pýta, či sa chcem ísť pozrieť na to jej, vraj je nové. Hovorím si, jasné. A tak mi ho tam ukazuje, veľmi dôrazne vysvetľuje, že na zadných sedačkách je naozaj veľa miesta, a ja len kývam hlavou, lebo fakt to bolo dobré auto. Keď skončila, povedal som jej, že som rád, že má také dobré auto a teda bude na ceste v bezpečí, a odišiel som.
