8. Kamoška mi pomáhala vypratať izbu. Vôbec mi nedochádzalo, že by mohla mať záujem, dokonca ani vtedy, keď si nakoniec ľahla na posteľ a spýtala sa ma, čo by som chcel robiť teraz. Ponúkol som jej kávu, a keď odmietla, zaviezol som ju domov.
Po príchode domov som zistil, že si u mňa zabudla kabelku. Neviem prečo, nakukol som do nej. Našiel som spodnú bielizeň a čisté tričko, akoby sa chystala nespať doma…
9. Išiel som na rande s babou, ktorá bola úplne mimo moju ligu. Vôbec som nepochopil, že v ženskom jazyku „strašne ma bolí chrbát“ znamená „pomasíruj ma“. Potom mi navrhla, že by som u nej mohol prespať, no môj retardovaný mozog si povedal: „Nechcem na ňu tlačiť, radšej to nechám tak.“ Už mi nikdy nenapísala.
10. Bol som na jednej párty a prevažná väčšina ľudí bola nežnejšieho pohlavia. V určitom momente sa baby vrhli do vírivky a začali ma ťahať k nim. Očividne veľmi chceli, aby som sa pridal. Ja som ale odmietol, pretože som „nemal plavky a nechcel som si zamočiť trenky“.
11. Bol som divný tínedžer, trochu viac pri sebe, ako by sa patrilo. Brigádoval som v rýchlom občerstvení a s jednou veľmi peknou a milou kolegyňou som si rozumel naozaj ukážkovo. Raz ma po práci pozvala k sebe domov a ukázala mi svoju izbu.
Potom zahlásila, že sa musí prezliecť z pracovného. Vraj nemusím odísť, stačí len, keď sa otočím chrbtom. Tak som sa otočil. Ona sa zasmiala, povedala, že si robila srandu a že sa môžem pozrieť, ak chcem. Len som pokýval hlavou a ostal otočený smerom k stene. Ešte dodnes mi je trápne, keď si na to spomeniem.
12. Mal som dvadsať a išiel som na rande so staršou a podstatne skúsenejšou ženou. Trochu som sa hanbil. Rande dopadlo skvelo, mali sme večeru, išli sme na basketbalový zápas a potom som ju odprevadil domov. Pred domom ma pozvala hore k sebe na kávu a ja, netušiac, koľká bije, som odpovedal: „Takto neskoro kávu nepijem. Nevstal by som potom ráno do práce.“
13. Odviezol som slečnu domov a ona navrhla, či by sme sa nepresunuli na zadné sedačky. Súhlasil som, veď predsa len to tam je asi pohodlnejšie. A tak sme si presadli a sedeli sme a sedeli… až to nevydržala, pozrela sa na mňa a povedala: „Okej, tu očividne budem musieť prvý krok urobiť ja.“ Chytila mi tvár do dlaní a pobozkala ma. Dnes spolu žijeme už vyše roka a pol.
14. Na vysokej som mal dobrú kamarátku, no nikdy by mi nenapadlo, že by chcela niečo viac. Raz robila párty u seba doma a pozvala ma, aby som ostal aj cez noc. Bolo mi to divné, pretože som nepil a mohol som v pohode šoférovať, ale napokon som predsa len ostal.
Skrčil som sa na sedačke, že idem spať, keď sa tu zrazu otvorili dvere jej izby. Prišla za mnou a povedala: „Moja posteľ je dosť veľká pre nás oboch.“ To už som, našťastie, pochopil. Teraz oslavujeme štvrté výročie a ešte stále sa na tej historke smejeme.
