9. Maslo som dlho považovala za niečo nechutné. Doma sme totiž poznali iba margarín. Až v reštauráciách mi vždy prišlo záhadné, ako ho dokážu pripraviť tak dokonale. Odpoveď bola jednoduchá – vždy to bolo len obyčajné maslo so štipkou soli.
10. Špenát, moja detská nočná mora. Každý týždeň ten istý tanier – rybie prsty, ryža a špenát z konzervy – a mne sa z neho ježili chlpy. Potom prišla návšteva u frajera a zrazu som jedla špenát s pôžitkom. Ukázalo sa, že špenát môže byť výborný, ak ho pripraví niekto, kto vie, čo robí.
11. Babka mala vo veciach jasno. Zahraničná kuchyňa? Zrada. Zelenina sa neumýva, lebo hlina vraj posilňuje. A pokazené jedlo sa nevyhadzuje, len sa znovu prevarí. Niekedy sa čudujem, že som tie prázdniny u nej prežila bez zásahu záchranky.
12. Cestoviny v našej kuchyni? Rozvarené na kašu. Mama ich nechávala vo vode až do chvíle, kým ich servírovala. Aby sa nelepili, plávala v nich kocka masla. Nečudo, že som si dlho myslela, že tak to má byť.
13. Losos bol pre mňa roky synonymom zlej ryby. Mama varila výborne, takže som nemala dôvod pochybovať – myslela som si, že losos jednoducho chutí ako podrážka. Až keď som ho raz ochutnala v reštaurácii, neverila som vlastným chuťovým bunkám. To má byť losos? Takto má chutiť? Bol dokonalý.
14. Zemiaková kaša sa u nás robila jedine z prášku. Celé detstvo som verila, že iný spôsob ani neexistuje. Skutočné zemiaky som v tejto podobe objavila až omnoho neskôr. A bol to objav hodný sviatku.
15. Slanina voňala božsky, no chutila ako uhlie. Myslela som si, že je skrátka ako káva – lepšie vonia, ako chutí. Až u kamarátky som raz ochutnala chrumkavú, voňavú a lahodnú slaninu. A zistila som, že problém nebol v slanine, ale v tom, že otec ju doma zásadne spálil na prach.
16. Cesto sa mieša výlučne v smere hodinových ručičiek. Tak to tvrdila mama, a ja som jej dlho verila. Roky som si dávala pozor, aby som nepokazila koláč jedným nesprávnym otočením varechy. Kto vie, odkiaľ to mala…
