V jedálni či v reštaurácii si zvyčajne všímame jedálny lístok, ceny a to, na čo máme práve chuť. Hudbu v pozadí často ani nevnímame, možno si na ňu zľahka podupkávame, zatiaľ čo si prezeráme jedálny lístok. Napriek tomu môže byť práve hudba jednou z vecí, ktoré nás pri výbere obeda ovplyvnia.
Predstav si dve návštevy tej istej jedálne s rovnakou ponukou. Raz v nej hrá pokojnejšia hudba, druhýkrát energickejšie skladby. Vybral by si si v oboch prípadoch to isté jedlo? Pravdepodobne odpovieš áno, no vedci prišli s inou odpoveďou.
Vedci, ktorí podľa webu Science Alert sledovali nákupy v univerzitnej jedálni, pripravili aj niekoľko experimentov so simulovanou reštauráciou. Zaujímalo ich, či môže charakter hudby súvisieť s tým, ako lákavo na ľudí pôsobia zdravšie jedlá.
Výsledky naznačili rozdiel, ktorý by si hostia zrejme sami nevšimli. Pri pokojnejšej hudbe si v jedálni častejšie kupovali zdravšie možnosti. Hudba pritom nemenila ponuku ani cenu – menilo sa len prostredie, v ktorom sa rozhodovali.
Čo ukázal experiment v jedálni?
Výskumníci z Macau počas ôsmich pracovných dní striedali v univerzitnej jedálni pokojnejšiu a energickejšiu hudbu. Následne porovnali predaj 911 položiek. Zaujímalo ich, akú časť nákupov tvorili zdravšie možnosti.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneV dňoch s pokojnejšou hudbou predstavovali 18,94 % nákupov. Keď hrali energickejšie skladby, ich podiel klesol na 13,59 %. Rozdiel je približne päť percentuálnych bodov. Väčšina zákazníkov si teda v oboch prípadoch vybrala inú možnosť, no v nákupoch sa prejavila zmena, ktorá stála za ďalšie skúmanie.
Vedci potom pripravili tri experimenty so simulovanými reštauráciami. Účastníci si prezerali ponuku zdravšieho jedla a počúvali pokojnejšie alebo energickejšie verzie hudby. Skúšali hip-hop aj jazz a v jednom experimente pridali aj ruch reštaurácie. Pri pokojnejšej hudbe ľudia častejšie uvádzali, že by si ponúkané jedlo dali.
Výskumníci pritom neposudzovali hudbu podľa vlastného vkusu. Predbežne nechali ďalších ľudí určiť, nakoľko ich jednotlivé skladby nabudzujú. Až potom ich použili v jedálni. Nešlo teda jednoducho o rozdelenie na pomalé a rýchle piesne: dojem z hudby môže ovplyvniť jej tempo, rytmus, hlasitosť aj celkové vyznenie. To je dôležité, pretože rovnaký žáner môže znieť výrazne odlišne.
Tu je dôležitý rozdiel: v jedálni výskumníci sledovali skutočné nákupy, v ďalších pokusoch najmä ochotu jedlo vyskúšať. To, že ti niečo v ponuke pripadá lákavé, ešte neznamená, že si to pri hladnom žalúdku naozaj objednáš.
Nie je to len o hudobnom žánri
Podstatné podľa autorov nebolo, či hrá jazz alebo hip-hop, ale nakoľko hudba pôsobí pokojne alebo energicky. Pokojnejšie skladby mohli vytvoriť dojem uvoľneného prostredia, do ktorého zdravšie jedlo účastníkom viac zapadalo. Ide o možné vysvetlenie výsledkov, nie o zaručený účinok pri každom človeku.
Zvuk v prevádzke skúmali aj iní vedci. Staršia séria terénnych a laboratórnych pokusov sa zamerala na hlasitosť hudby a okolitého hluku. Pri tichšom zvukovom pozadí zaznamenala vyšší predaj zdravších jedál, čo autori spájali s väčším uvoľnením zákazníkov. Nová štúdia sa na rozdiel od nej sústredila na energiu samotnej hudby.
Hudba navyše nie je jedinou súčasťou prostredia, ktorá môže zavážiť. Človek si vyberá z toho, čo je dostupné, a pri rozhodovaní môže zohľadniť cenu, veľkosť porcie či čas, ktorý má na obed. Ani výsledok z jedálne preto nehovorí, že pokojná skladba automaticky presvedčí každého zákazníka. Skôr ukazuje malý posun v správaní celej skupiny počas konkrétneho experimentu.
Pre jedálne a reštaurácie môžu byť tieto výsledky podnetom, aby premýšľali aj nad tým, čo púšťajú z reproduktorov. Pre zákazníka sú zas pripomienkou, že pri výbere jedla hrá úlohu viac než len hlad.
