Meteority sú chránené
Ak sa nález javí ako podozrivý, nie je správne si ho jednoducho nechať. Meteority sú na Slovensku chránené a nález treba oznámiť príslušnému orgánu ochrany prírody, teda okresnému úradu – odboru starostlivosti o životné prostredie.
„Zároveň je vhodné obrátiť sa na odborné pracovisko, napríklad prírodovedné múzeum alebo geologický ústav. Nálezca má právo na nálezné až do výšky desiatich percent spoločenskej hodnoty a na náhradu nevyhnutných nákladov. Dôležité je tiež miesto nálezu – kameň je dobré odfotografovať ešte na mieste a zaznamenať si presnú polohu,“ informuje geológ.
Prvé posúdenie pritom nemusí byť drahé. Skúsený odborník dokáže veľkú časť domnelých meteoritov vylúčiť už z fotografií alebo pri skúmaní pod lupou či mikroskopom. Na definitívne potvrdenie a klasifikáciu sú však potrebné podrobnejšie analýzy.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okne„Takéto prvé posúdenie môže byť bezplatné alebo stáť iba symbolickú sumu. Ak má byť meteorit potvrdený a presne klasifikovaný, už sú potrebné laboratórne analýzy jeho minerálneho a chemického zloženia. Tie môžu podľa rozsahu stáť niekoľko stoviek eur,“ uvádza Libant.
Kameň zo Sahary s vlastným „rodným listom“
Najzaujímavejší príbeh má pre Libanta meteorit NWA 18575, ktorý získal ešte ako neklasifikovaný nález zo severnej časti Mali. „NWA je skratka z North West Africa – vlastne Sahara – a 18575 je poradové číslo nájdených meteoritov z tejto oblasti. Dal som z neho vyhotoviť vzorky na odbornú analýzu v Kanade. Nasledovalo čakanie na výsledky, opis a schválenie názvu. Napokon bol pod označením NWA 18575 prijatý do medzinárodnej databázy Meteoritical Society,“ prezradil nám Libant.
Vysvetľuje, že takto sa z anonymného kameňa zo Sahary napokon stal oficiálne uznaný meteorit s vlastným menom a odborným „rodným listom“. „Hlavná časť sa nachádza v Tribečskom múzeu minerálov v Jelenci a časť vzorky zostala uložená na vedecké účely v Kanade,“ priblížil.
Za svoj osobne najvýnimočnejší slovenský minerál, ktorý našiel, nepovažuje nevyhnutne ten najvzácnejší či najdrahší. Je ním kalcit v tvare rozkvitnutej ruže, ktorý našiel v kameňolome v Žiranoch.
„Je krásny už svojím tvarom, ale jeho hodnota je pre mňa najmä osobná. Pri pohľade naň si nepamätám iba názov minerálu a miesto výskytu, ale aj okamih, keď som ho objavil. Práve takéto nálezy mám najradšej. Minerál sa nestane iba predmetom vo vitríne – nesie so sebou miesto, zážitok a príbeh človeka, ktorý ho našiel. A tento navyše pochádza z môjho regiónu,“ uzatvára Libant nález, ktorý má preňho nevyčísliteľnú hodnotu.
