Aj ty máš pocit, že sa za volantom občas odohráva hotový film? Vodiči kamiónov by o tom vedeli rozprávať celé hodiny. Na cestách zažívajú neuveriteľné, bizarné aj poriadne divoké situácie, ktoré by si len ťažko vymyslel. Pripútaj sa – prinášame ti výber ich najšialenejších zážitkov, o ktoré sa podelili na sociálnej sieti Reddit. Napríklad aj o tom, ako na križovatke stál muž oblečený ako šašo… a to je len začiatok!
1. Šofér vedľa mňa mi popod kolesá hodil akýsi vankúš. Našťastie som ho minul, no predpokladal som, že sa v ňom skrývalo niečo, čo mi malo prepichnúť pneumatiky (stáva sa to častejšie, ako by človek čakal). Tak som zastavil, vystúpil a išiel ho odstrániť z cesty. Len čo som ho chytil do ruky, zvnútra sa ozvalo intenzívne mňaukanie. Bol totiž plný maličkých mačiatok. Jedno som si nechal – doteraz je mojím parťákom na cestách – a zvyšné si adoptovali moji známi.
2. Spal som v noci na odpočívadle uprostred ničoty, keď ma zrazu zobudil brechot psa. Najprv sa zdalo, že je ďaleko, no neustále sa približoval, až som ho napokon počul štekať rovno za dverami. Otvoril som ich… a namiesto psa zbadal človeka na štyroch. Ceril na mňa zuby, brechal a snažil sa mi vydriapať do kabíny. Okamžite som zabuchol dvere, naštartoval a už ma nebolo.
3. Môj kolega je bývalý kamionista. Keď som sa ho spýtal, prečo s tou prácou sekol, výrazne posmutnel. Niekto sa pokúsil skoncovať so životom tak, že mu skočil pod kolesá, a on to, pochopiteľne, nestihol ubrzdiť. Od toho dňa za volant nesadol a vo voľnom čase vypomáha v centre pre ľudí s duševnými problémami. Rodina obete sa súdiť nechcela, práve naopak – po ľudskej stránke im ho bolo veľmi ľúto.
4. Otec je šofér kamióna, a viem, že tento deň ho veľmi poznačil. Šoféroval asi dva kilometre za ďalším kamionistom, ktorého poznal. Cez rádio mu povedal, nech si dáva pozor na prudkú zákrutu, ktorá ho čoskoro čaká, lebo sa tam deje veľa nehôd. „Jasné, dám si,“ odpovedal mu druhý šofér, a otec to považoval za vybavené. Lenže nebolo.
Keď o čosi neskôr prišiel k zákrute on, zbadal na kraji cesty vykotený kamión. Kamión jeho známeho. V sekunde mu bežal na pomoc, no po príchode ku kabíne sa mu naskytol pohľad na niečo strašné. Známy bol už na onom svete – pri zrážke mu volant prepichol hruď. Mám pocit, že si otec dodnes myslí, že to bola tak trochu aj jeho chyba.
5. Švagor sa dlhé roky živil šoférovaním kamióna. Raz so sebou na pomerne krátku jazdu zobral aj svojho nevlastného syna, teda syna mojej sestry z prechádzajúceho manželstva. Boli kdesi uprostred ničoty, keď zrazu ich kamión nabral príliš nízko visiaci telefónny kábel, následkom čoho na auto spadol celý telefónny stĺp. Prerazil čelné sklo aj okno na strane spolujazdca, no im dvom sa – s výnimkou drobných odrenín z lietajúcich črepov – ako zázrakom nestalo vôbec nič.
6. Zo šoférovania počas búrok mi aj po tých rokoch sťahuje polky a dovolím si tvrdiť, že ostatní vodiči kamiónov to majú podobne. Už veľakrát som bol presvedčený, že toto bude moja posledná búrka. Buď to napálim do auta predo mnou, alebo stihnem zastaviť včas, no zošrotuje ma niekto zozadu. Počas búrok sa „nič nevidím“ vie zmeniť na „tak teraz už fakt nič nevidím“ v priebehu pár sekúnd. A je to desivé. Najmä ak idete plne naložení rýchlosťou 70 km/h.
7. Zhruba o tretej ráno som na diaľnici zbadal prevrátené auto. Videl som pri ňom postávať skupinku ľudí, tak som sa ich spýtal, či potrebujú pomoc. Nikto však nevedel, čo sa deje. Videli, že auto blokuje pruh, tak prišli pomôcť šoférovi, no po tom nebolo ani stopy. V najlepšom prípade ušiel z miesta činu, v tom horšom ho to po zrážke vystrelilo bohvie kam. Musel som sa ponáhľať, a tak som sa nikdy nedozvedel, čo sa vlastne stalo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
