8. Môj starý otec strávil v kamióne prakticky celý svoj život. Jeho najtraumatizujúcejšou spomienkou je deň, keď ostal uväznený v dopravnej zápche v najhustejšej hmle, akú kedy videl. Vraj ledva videl, čo sa odohráva meter od neho. V rádiu sa dopočul, že kolóna vznikla kvôli zrážke dvoch áut zhruba dva kilometre pred ním.
O čosi neskôr za ním „zaparkovalo“ auto. Šofér vyšiel z auta, vyšplhal sa hore k dedkovi a cez okno sa ho spýtal, čo sa stalo. Keď mu starký vysvetlil, že došlo k zrážke, zliezol dolu a išiel sa vrátiť do auta. Bola to sekunda a dedko tvrdí, že jeho zúfalý pohľad má pred očami dodnes – aj on sám totiž vedel, že je koniec. Len čo muž zostúpil na cestu, nabral ho kamión prevážajúci nábytok a doslova ho zrovnal so zemou.
Starý otec tvrdí, že to bolo peklo. Dve hodiny sedel v kabíne a počúval tie príšernosti, ktoré sa dejú vonku. Narážajúce autá, zranení ľudia, plač a výkriky. Nemohol odtiaľ odísť, lebo by s najväčšou pravdepodobnosťou dopadol ako onen vodič auta. Tak tam len sedel a počúval…
9. Raz som z okna zbadal motorkára, ktorý si vedľa mňa hádam dve minúty nacvičoval jazdu na zadnom kolese. Sledoval som ho so zatajeným dychom, a hoci bol jeho kúsok pozoruhodný, celý čas som sa musel modliť, aby mi neskončil pod kolesami.
10. Jeden čas som mal kolegu (trochu čudák, ale vždy veľmi slušný), ktorý sa dostal do veľkých problémov, keď vedenie zistilo, kto mu počas jázd robí spoločnosť. Išlo o obrovskú nafukovaciu bábiku určenú na… nuž, veľmi špecifické využitie.
11. Na slabo osvetlenej križovatke som zbadal muža v kostýme dvorného šaša. O desiatej v noci. Najprv tam len tak stál, potom začal priamo na ceste robiť mlynské kolesá, stojky a iné prapodivné kúsky. Chvíľu som zvažoval, že pri ňom zastavím a poviem mu, že to je nebezpečné, ale potom som túto možnosť zavrhol. Čokoľvek sa mu odohrávalo v hlave, nechcel som byť toho súčasťou.
12. Uprostred noci som oddychoval na odpočívadle, keď mi zrazu niekto zaklopal na okno. Po jeho stiahnutí som zazrel drobnú starenku, ktorá na sebe okrem veľkej mikiny nemala nič. Ani nohavice, ani topánky. Hlasom typickej ježibaby z rozprávok mi povedala, že v jej aute niečo vydáva zvláštne zvuky – vraj či sa na to nemôžem ísť pozrieť. Nešiel som.
13. Noc, a teda tma ako v rohu, búrka a hustý dážď. V lese popri ceste som zbadal medveďa stojaceho na zadných labách. Fičal som ledva na štyroch hodinách spánku a moja prvá myšlienka bola: „Ty kokos, to je fakt yeti!“ Keď sa mi to trochu uležalo v hlave, usúdil som, že by som sa asi mal ísť na chvíľu prespať.
