Globálna ekonomika sa ocitá v nepríjemnom zovretí. Zatiaľ čo svetové trhy ešte len vstrebávajú šoky spojené s vojnou v Iráne, z Tichého oceánu prichádza ďalšia hrozba. Hrozba, ktorá má potenciál zatriasť peňaženkami domácností po celom svete. Kombinácia geopolitického napätia a extrémneho počasia totiž vytvára ideálnu búrku pre nový nárast inflácie a zdražovanie, aké tu ešte nebolo.
Ako informoval web The Guardian, klimatológovia a ekonómovia varujú pred príchodom mimoriadne silného javu El Niño v sezóne 2026 – 2027. Tento prírodný fenomén, prezývaný aj „super“ či „Godzilla“ El Niño, so sebou prináša vlny horúčav, záplavy a hrozivé suchá. Tie môžu vážne poškodiť úrodu kľúčových plodín. Výsledkom môže byť potravinový šok, ktorého následky budeme pociťovať až do roku 2028.
Ako informoval web New York Times, El Niño nie je produktom globálneho otepľovania. Je to prirodzený klimatický cyklus, ktorý existuje tisíce rokov. Avšak globálne otepľovanie v súčasnosti spôsobuje, že El Niño prináša ešte extrémnejšie výkyvy počasia a vyššie teploty. V kombinácii s rôznymi konfliktami na našej malej modrej planéte to vytvára jeden veľký horľavý recept na katastrofu.
Ako môže dôjsť ku katastrofe?
Súčasná situácia je špecifická tým, že dodávateľské reťazce čelia dvom obrovským tlakom súčasne. Americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) potvrdil, že v Tichom oceáne dochádza k výraznému otepľovaniu.
Existuje až 63 % šanca, že teplota morskej hladiny prekročí normál o viac ako 2 °C, čo naznačuje historicky nevídanú silu tohto javu. Ekonómovia z talianskej banky UniCredit v tejto súvislosti upozorňujú: „El Niño vracia ‚klimatickú infláciu‘ späť do programu. Nedávne vlny horúčav v Európe sú pripomienkou toho, že klimatický základ sa už posúva. El Niño môže neskôr v tomto roku pridať novú vrstvu tlaku, keďže zosilňuje účinky globálneho otepľovania.“ Tento obávaný fenomén má za sebou temnú históriu.
Pred viac ako storočím vyvolal katastrofálne suchá v Ázii, Afrike aj Južnej Amerike. To v kombinácii s koloniálnou politikou viedlo k rozsiahlym hladomorom a miliónom obetí. Hoci silné ročníky sme zažili aj v rokoch 1982, 1997 či 2023, nadchádzajúci cyklus 2026 – 2027 môže byť ešte ničivejší. Dôsledky už pociťuje napríklad India, kde slabšie monzúny priniesli v niektorých oblastiach len štvrtinu zvyčajných zrážok, čo ohrozuje produkciu pšenice, ryže a cukrovej trstiny.
Svetové ceny potravín pod tlakom
Vplyv na svetové ceny potravín bude podľa odborníkov masívny. Analytici zo spoločnosti Goldman Sachs odhadujú, že sila tohto cyklu by mohla vyvolať až 15,8 % nárast cien poľnohospodárskych komodít. V eurozóne by sa to mohlo prejaviť zrýchlením rastu cien potravín o 1,3 %.
Extrémne scenáre od spoločnosti Risilience dokonca hovoria o možnom spadnutí globálnej poľnohospodárskej produkcie o 14,3 %, čo predstavuje stratu 342 miliárd dolárov. Ceny najcitlivejších komodít, ako sú ryža, palmový olej, káva či kakao, by v najhoršom prípade mohli vzrásť o 50 až 100 %.
Agregovaný efekt sa však na pultoch obchodov neprejaví okamžite, ale postupne. Plný dopad pocítia spotrebitelia až v druhej polovici roka 2028, čo je spôsobené odlišnými cyklami pestovania, zberu úrody a logistickými prekážkami, ako je napríklad nízka hladina riek pre lodnú dopravu. Pre centrálne banky to znamená ďalšie vrásky na čele, keďže pretrvávajúce inflačné tlaky ich môžu donútiť držať úrokové sadzby na vysokých úrovniach oveľa dlhšie, než sa plánovalo.
Recept na katastrofu
Situáciu výrazne zhoršuje fakt, že El Niño prichádza v čase prebiehajúceho konfliktu v Iráne, ktorý už dnes tlačí nahor ceny energií a hnojív. Analytici zo spoločnosti UBS zdôrazňujú, že narušenie trhu bude mať nerovnomerný dopad.
„El Niño neovplyvňuje poľnohospodárstvo jednotne. Pretvára globálne zrážkové a teplotné vzorce, čím vytvára regionálnych víťazov a porazených,“ hovoria analytici. Zatiaľ čo juh Afriky či sever Južnej Ameriky čelia suchám, oblasti ako južná Brazília či Argentína sa musia pripraviť na záplavy. Najtvrdšie rany však opäť zasiahnu nízkopríjmové krajiny, ktoré nemajú dostatočné finančné rezervy na absorbovanie takýchto cenových šokov.
Potravinový systém tak vstupuje do druhej polovice roka 2026 síce s určitými rezervami, no s nulovým priestorom na chyby. Akékoľvek ďalšie nečakané výpadky v dodávateľských reťazcoch môžu spustiť lavínu, pri ktorej aj malé výkyvy v úrode vyvolajú neprimerane vysoké cenové skoky.
O tom, do akej miery sa tieto hrozby nakoniec premietnu do reálnych cien na pultoch našich obchodov, však nerozhodne len samotný Tichý oceán, ale aj schopnosť jednotlivých vlád prijímať ochranné opatrenia, stratégie maloobchodných reťazcov a v neposlednom rade to, ako výrazne sa pod vplyvom zdražovania zmení nákupné správanie samotných spotrebiteľov.
