Pouličné protesty proti vojne na Ukrajine sa v Moskve, Petrohrade a ďalších ruských mestách obnovili aj v sobotu, pričom ľudia vyšli do ulíc i napriek masovému zatýkaniu vo štvrtok a piatok. Podľa OVD-Info, skupiny pre ľudské práva, ktorá sleduje politické zatýkanie, bolo v sobotu v 34 ruských mestách na protivojnových protestoch zadržaných najmenej 460 ľudí vrátane viac ako 200 v Moskve.
Medzi zadržanými v meste Belgorod na západe Ruska pri hraniciach s Ukrajinou boli aj dvaja novinári rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Po niekoľkých hodinách ich polícia prepustila na slobodu. Ako v noci na nedeľu informovala agentúra AP, v Rusku sa množia rôzne druhy protestov proti vojne.
Otvorené listy odsudzujúce ruskú inváziu na Ukrajinu podpísalo len v sobotu už viac ako 6000 zdravotníckych pracovníkov; iný dokument s podobným obsahom za sobotu podporilo viac ako 3400 architektov, inžinierov a urbanistov, zatiaľ čo výzvu za mier na Ukrajine podpísalo v sobotu vyše 500 učiteľov.
Agentúra AP upozornila, že kritika za inváziu prišla pomerne nečakane aj od niektorých členov parlamentu, ktorí začiatkom tohto týždňa hlasovali za uznanie nezávislosti dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny, čo je krok, ktorý predchádzal ruskému útoku. Dvaja zákonodarcovia z Komunistickej strany, ktorá zvyčajne sleduje líniu Kremľa, sa na sociálnych sieťach vyjadrili proti bojovým operáciám na Ukrajine.
Oleg Smolin povedal, že „bol šokovaný“, keď sa útok na Ukrajinu začal, a dodal, že podľa jeho presvedčenia by vojenská sila mala byť v politike použitá len ako posledná možnosť. Smolinov kolega Michail Matvejev uviedol, že „vojnu treba okamžite zastaviť“. Vysvetlil, že on hlasoval za to, aby sa Rusko „stalo štítom proti bombardovaniu Donbasu, nie za bombardovanie Kyjeva“. Ruské vedenie medzičasom zaujalo tvrdší postoj voči tým, ktorí inváziu odsudzovali, a to doma aj v zahraničí.
Dmitrij Medvedev, zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady, ktorej predsedá prezident Vladimir Putin, uviedol, že Moskva môže reagovať na západné sankcie odstúpením od poslednej dohody o jadrových zbraniach s USA, prerušením diplomatických stykov so západnými krajinami a zmrazením ich aktív.
Varoval tiež, že Moskva by mohla obnoviť trest smrti po tom, čo Rusko vylúčili z Rady Európy. Toto jeho vyhlásenie šokovalo aktivistov za ľudské práva v krajine, ktorá má od augusta 1996 moratórium na trest smrti.
Eva Merkačová, členka kremeľskej rady pre ľudské práva, odsúdila Medvedevovu víziu ako „katastrofu“ a „návrat do stredoveku“.
