Naposledy sme vás informovali o tom, ako chlapci pokračovali vo svojej „púti“ po Afrike s novým Honzovým pasom, ustavične kaziacou sa Šádou, no s úsmevom na tvári a s očakávaním nových nezabudnuteľných zážitkov.

Tentoraz vám opíšeme ich posledný týždeň dobrodružstva v Afrike a priebeh spiatočnej cesty z Dakaru do Maroka. Epizódy o Šádistoch ukončíme rozhovorom o tom, čo im tento netradičný mesačný výlet priniesol a do akej destinácie sa chystajú najbližšie.

Prejazd hranicami bez komplikácií, no Šáda opäť neposlúchala

„Hranice s Mauritániou a Marokom sme prešli za 15 minút. Príjemne nás to potešilo a prekvapilo, keďže kvôli predchádzajúcim skúsenostiam sme už automaticky očakávali niekoľkohodinové zdržanie a problémy s policajtmi. Avšak teraz sme všetky tie hraničné priechody zvládli ľahko,“ rozpráva o ceste domov Čech Martin.

Škodovka však ostala verná svojej povesti a kazila sa jedna radosť. „Pokračovali sme smerom do Maroka cez Dakhlu a tam nám praskla remenica od vodnej pumpy, čiže nefungovalo dobíjanie auta a pokazil sa nám aj motor. Išli sme do kasární za vojakmi, či by nám nepožičali zváračky, no odmietli nám pomôcť. Tak sme došli na škodovke až do Dakhli a až tam sa nám podarilo nájsť zvárača, ktorý nám ju pomohol dať do poriadku,“ pokračuje v rozprávaní Martin.

Skutočný maratón smoly sa chlapcom rozbehol, keď spali za Guelmimom v skalách pri ceste. „Vyskratovala nám baterka a to bolo fakt vzrúšo, pretože sa nám to stalo 50 kilometrov za nejakou dedinou a 100 kilometrov pred ďalšou, a nevedeli sme vôbec, čo teraz robiť s tým autom. Nakoniec nám zastavil kamionista a pomohol nám ho roztlačiť. Následne sa nám po 10 kilometroch minul benzín,“ spomína na cestné nepríjemnosti mladík z Plzne.

Robov náhly odchod a ubytovanie alá geto

Slovák Róbert opustil ich zohraté trio o pár dní skôr, lebo musel odletieť domov pre pracovné povinnosti, ktoré už nepočkali. „Keďže mi letelo lietadlo až ráno a nemal som možnosť počkať na letisku, rezervoval som si poblíž neho hotel, ktorý ale vyzeral ako ľahší odvar Luníku 9.

Videl som ho síce len z diaľky, no keď som zahliadol tie rozbité okná alebo iba okenné trámy prebité drevom, mal som dosť. Hneď som sa otočil na päte (smiech) a zabookoval niečo iné,“ rozpráva Róbert.

Očarujúca krajina

Chlapci si cestou stihli vyobzerať aj krásy kontinentu. „Celou cestou sme išli okolo pohoria Antiatlas až do marockého mesta Zagora a za ňou sme vošli do pohoria Atlas, ktoré je tiež krásne. Boli sme v Ouarzazate, kde sa natáčal seriál Games of Thrones, Kráľovstvo nebeské a Gladiátor,“ rozpráva Martin o cestovateľských zážitkoch ich spiatočnej cesty.

Čo vás táto cesta naučila?

Martin: Naučila ma väčšej trpezlivosti a tolerancie voči druhým. Uvedomil som si, že sa tu v Česku a na Slovensku máme fakt v porovnaní so zemami tretieho sveta sakramentsky dobre. A sám o sebe som sa naučil, že je mi najlepšie, keď som sám (smiech) a som pokojnejší, keď viem, čo mám od druhého očakávať.

Róbert: Neviem povedať, či ma niečo naučila… V každom prípade to však bola skúsenosť, na základe ktorej sa v budúcnosti pri podobných akciách vyhnem niektorým, podla mňa zbytočným, situáciám, z ktorých vznikli komplikácie.

Aký bol váš naj zážitok?

Róbert: Najoriginálnejší zážitok bola rozhodne strata pasu a všetky tie „hurá“ akcie okolo toho, vďaka ktorým trip neskončil v Maroku, ale pokračoval do cieľa. Najkrajším pre mňa boli očarujúce rána na pláži, vďaka ktorým viem, aký výhľad chcem mať raz zo svojho okna zo spálne a obývačky. Už len nájsť spôsob, aby ním nebola iba tapeta na stene (smiech).

Honza: Pre mňa bol najkrajším zážitkom pocit, keď som sedel večer na pláži, pil pivo, pozeral sa na západ slnka a pritom mal Šádu po svojej pravici. Pre niekoho nič výnimočné, no pre mňa tie autá znamenajú niečo viac.

Chystáte nejakú výpravu znovu?

Róbert: Určite mám iniciatívu Afriku zopakovať, pravdepodobne, tú istú trasu, ale trošku v inom duchu. Chcel by som to zažiť trochu „terénnejším“ spôsobom, jednoducho mať viac piesku za ušami. To občas potrebujem, utiecť takýmto spôsobom pred realitou a spraviť niečo, čo iní nechápu. Je to taká moja prevencia pred zbláznením. Už som dokonca oslovil nejakých známych a je tu šanca, že niekedy v máji/júni bude snaha o repete.

Honza: Určite áno, na budúci rok by sme chceli absolvovať cestu z Dakaru do Kapského mesta. Afrika sa mi veľmi páčila. Ak ma sklamala, tak v tom, že sa tamojší o svoju krásnu krajinu poriadne nestarajú a všade majú neporiadok. Na druhej strane ma výlet veľmi bavil a ani neviem, či naplnil moje očakávania, lebo ja väčšinou nemám žiadne. Proste niekam idem a chcem to tam spoznať.

Martin: Oni pôjdu, ale už bezo mňa (smiech). Ja už podobný výlet s nimi neplánujem, skôr sám by som ešte chcel „objať svet“.

Ak si chceš pripomenúť, ako sa chlapcom na ich ceste za dobrodružstvom v Afrike darilo, celý seriál Na škodovke do Afriky nájdeš tu.