Masy saharského prachu patria k strašiakom mnohých slovenských motoristov – a nielen motoristov. Tento prírodný úkaz často zanecháva povrchy pokryté hrubou vrstvou piesčitého prachu, pri odstraňovaní ktorého si musíme dávať veľký pozor na to, aby sme pokrytý materiál nepoškodili.
Portál imeteo.sk upozorňuje na to, že v týchto dňoch sa masa saharského prachu nachádza nad Európou a už o niekoľko dní sa môže naplno odviazať nad slovenským územím.
Už je to tu!
Imeteo.sk uvádza, že saharský prach je už na Slovensku prítomný. Zatiaľ však ide len o úvodné vlny, ktoré k nám dorazili od 27. februára bez toho, aby sa výraznejšie prejavili. Doposiaľ najväčšia koncentrácia bola zaznamenaná 2. marca. Keďže pretrváva suché počasie bez zrážok, dážď prach neznesie na zem a naďalej sa udržiava v ovzduší.
V stredu a vo štvrtok sa situácia zlepší, koncom týždňa sa však koncentrácia prachových častíc opäť zvýši. V piatok sa na Slovensko dostane ďalšia vlna saharského prachu a vrchol tejto vlny sa očakáva v sobotu. Na ďalší deň sa situácia zlepší, nedá sa však vylúčiť, že v priebehu budúceho týždňa k nám príde ďalšia masa saharského prachu.
Prítomnosť saharského prachu v ovzduší môže zmeniť vzhľad oblohy. Častice tlmia svetelné lúče a hlavne pri východe a západe slnka vytvárajú oranžové a červené odtiene.
Dopady na človeka a prírodu
Z hľadiska zdravia predstavuje tento prach záťaž najmä pre citlivé skupiny obyvateľstva. Keďže ide o jemné častice, ktoré sa dostávajú hlboko do dýchacích ciest, môžu u astmatikov a alergikov vyvolať akútne zhoršenie stavu. Aj u zdravých ľudí sa však pri vyšších koncentráciách objavuje dráždenie slizníc, pálenie očí či nepríjemné škriabanie v hrdle. Situácia sa zhoršuje najmä vtedy, keď je sucho a prach sa dlhodobo vznáša v prízemnej vrstve ovzdušia.
V oblasti meteorológie a energetiky prach funguje ako bariéra pre slnečné lúče. To v praxi znamená, že môže dôjsť k miernemu ochladeniu oproti predpovediam, pretože vrstva prachu odráža slnečnú energiu späť do vesmíru. Výrazne to pociťujú najmä majitelia fotovoltických elektrární, u ktorých sa nános prachu na paneloch prejavuje okamžitým a citeľným poklesom výkonu. Ak sa k prachu pridajú zrážky, vzniká takzvaný „blatový dážď“, ktorý po odparení vody zanecháva na všetkých povrchoch súvislý žltkastý povlak.
Najväčšie materiálne škody hrozia pri nesprávnej údržbe majetku. Keďže zrnká saharského piesku sú veľmi tvrdé, môžu poškriabať určité povrchy. Ak sa niekto pokúsi odstrániť tento prach nasucho handrou alebo metličkou, riskuje vznik tisícok mikroskopických škrabancov, ktoré trvalo poškodia povrchovú úpravu vozidiel či iných povrchov.
Napriek týmto negatívam má však tento jav aj svoju pozitívnu stránku. Saharský prach je prirodzeným zdrojom dôležitých minerálov, ako sú fosfor a železo. Po tom, čo ho dážď spláchne do zeme, slúži ako efektívne prírodné hnojivo pre pôdu a lesné ekosystémy, čím sa uzatvára fascinujúci kolobeh prenosu živín medzi kontinentmi.
