Existujú športy, ktoré dokážu strhnúť celé krajiny a ktoré sa pre fanúšikov stávajú hotovým náboženstvom. Stačí sa pozrieť na to, ako celé Slovensko prežíva okamihy, keď naši hokejisti hrajú dôležitý zápas na majstrovstvách sveta alebo olympiáde.
Sú tu však aj také športy, ktoré nie sú o nič menej dynamické a zaujímavé, avšak priemernému športovému fanúšikovi zostávajú úplne neznáme. Medzi ne patrí aj underwater rugby, teda podvodné ragby. Napriek tomu, že väčšina Slovákov o tejto disciplíne nikdy nepočula, sa podvodné rugby u nás hrá vyše tridsať rokov a Slovensko má aj vlastný tím, ktorý nás reprezentuje na zahraničných podujatiach.
Vybrali sme sa teda na plaváreň Slovnaft, aby sme sa stretli s jedným z členov bratislavského tímu underwater rugby. Andrej nám prezradil všetko, čo nás zaujímalo. Okrem iného aj to, ako sa darí slovenskej reprezentácií, aké vybavenie a predpoklady treba mať na hru a či sú pri tomto športe dôvody na obavu zo zranení. Viaceré odpovede nás poriadne prekvapili.
O čo ide v underwater rugby?
Underwater rugby je tímový šport, ktorý vznikol v Nemecku v 60. rokoch ako doplnkový tréning plutvových potápačov. V zápase proti sebe nastupujú dva tímy, pričom cieľom je dostať loptu do súperovho koša umiestneného na dne bazéna.
Hrá sa s volejbalovou loptou napustenou slanou vodou, ktorá ju ťahá ku dnu.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneVýbavu tvoria plutvy, okuliare, šnorchel, vodnopólové čapice s ochranou uší, plavky a tričko. Používajú sa aj farebné náramky, ktorými sa odlišujú tímy. Podľa webu slovenského underwater rugby tímu sú nároky na hráča nasledovné. Musí sa vedieť zanoriť do 4 metrov bez plutiev aj s nimi, zaplávať 20 metrov pod vodou a zadržať dych na 30 sekúnd.

Ďakujeme ti, Andrej, že nám porozprávaš o zákutiach podvodného rugby. Povedz nám na úvod, koľko tímov pôsobí na Slovensku?
Jeden jediný. Nie je viac tímov a nikdy ani nebolo viac tímov.
S akými tímami hrávate?
Hrávame českú ligu a aj historicky sme vždy hrávali českú ligu. Niekedy máme prestávku, nie každý rok nastúpime, ale posledné štyri či päť rokov hráme českú ligu pravidelne.
S Rakúšanmi máme niečo ako družbu. V lete máme tréningy vo Viedni. Kryté bazény u nás sú vtedy zatvorené, niektorí hráči zasa kvôli prázdninám nie sú k dispozícii. Podobne je to aj vo Viedni, čiže spájame sily a spoločne vieme spraviť dobrý tréning. Vo Viedni majú počas letnej sezóny k dispozícii vonkajšie bazény trikrát do týždňa.
Ktorá organizácia zastrešuje tento šport?
Na Slovensku sme združení pod Zväzom potápačov Slovenska, ktorý zastrešuje viacero športov, ako napríklad plutvové plávanie, freediving či orientačné plávanie. Na medzinárodnej úrovni to je Confédération Mondiale des Activités Subaquatiques (CMAS).

Ako sa slovenskému underwater rugby darí na medzinárodnom poli?
V rámci majstrovstiev Európy a majstrovstiev sveta existuje rebríček, ktorý sa vypočíta na základe predošlých umiestnení. Na základe výsledku sa následne tímy umiestňujú do pavúka. Náš tím je zároveň aj slovenskou reprezentáciou, keďže žiaden iný tu nie je.
Minulý rok sme sa zúčastnili majstrovstiev Európy. Skončili sme predposlední, čiže sa nám podarilo splniť si cieľ nebyť poslední. Z desiatich krajín sme obsadili deviate miesto.
Ktoré krajiny sú v underwater rugby silné?
Na svete je to Kolumbia a Nórsko, nasledujú Dánsko, Nemecko, Fínsko. Škandinávske krajiny patria k najsilnejším, spolu s Nemeckom a Kolumbiou. Za tých tridsať rokov, čo to hrám, sa tento šport rozšíril tak, že dnes je prakticky celosvetový.
Minule sme tu mali návštevu zo Singapuru, veľmi dobre hrá Austrália, Spojené štáty aj Kanada majú tím. Vyše polovica krajín Európy je aktívna. Zo susedov s výnimkou Poľska evidujem všetkých ostatných. Rakúšania a Česi sú najsilnejší, Maďari sú výkonnostne plus-mínus na rovnakej úrovni ako my.

Čím je tento šport výnimočný?
Je to šport kvázi 3D, kde sa tí hráči a lopta oproti väčšine športov pohybujú v troch rozmeroch. Presnejšie povedané, underwater rugby sa hrá v štyroch rozmeroch, lebo je tam aj ten faktor času – kľúčové je, ako dlho vydrží hráč pod vodou. Táto schopnosť úroveň tímu výrazne mení.
Nejde len o to, ako sa hráč dokáže pod vodou pohybovať, ale aj ako dlho tam vydrží. Hrať sa dá aj na hladine, nie je to zakázané, môže mať tú loptu a držať ju, lopta však nesmie ísť nad vodu. Bránky sú ale na dne, tam sa treba vedieť dostať.
Úspech závisí od toho, či sú hráči pod vodou a snažia sa tú bránku dobyť dvaja, traja, štyria či piati. Na to treba vedieť vydržať pod vodou – slabší tím je väčšinou ten, ktorý má tú výdrž menšiu.
Dôležitý je aj váhový faktor a fyzická sila tímu. Väčší hráči majú vyššiu šancu dostať loptu do brány, ale zároveň to nevylučuje úspech tých menších. Rôzni hráči sa môžu uplatniť v rôznych rolách – brankár, obranca a útočník. Každý z nich má svoje taktické úlohy.

Ako dlho vydrží priemerný hráč pod vodou a ako často sa striedajú?
Hrajú šiesti proti šiestim a na striedačke je ďalších šesť ľudí. Strieda sa hokejovým spôsobom. Hráč vyjde z vody von a okamžite nastupuje ďalší. Ak by sa hráč nachádzal pod vodou pasívne a nič tam nerobil, vydrží tam minútu, minútu a pol. V aktívnej hre je to však len takých 15 sekúnd v priemere.
Ako prebieha komunikácia pod vodou?
Signály sa veľmi nepoužívajú. Ak áno, tak len jeden, a to je úder päsťou do vnútra dlane. Ten je pod vodou počuť. V poslednej dobe sa vôbec nepoužíva, ale je to taká možnosť, ako druhému dať najavo, že „som tu za tebou alebo v tvojom okolí, obzri sa!“.
Inak sa nekomunikuje. Ide sa podľa toho, čo sa natrénovalo, a podľa intuície. Hráč vidí, kde má spoluhráča, podľa toho mu prihrá alebo nie.
Existujú v rámci underwater rugby fauly a penalty?
Podľa pravidiel je niekoľko vecí zakázaných. Samozrejme, sú to napríklad tie škaredé veci ako údery a kopance. Je to ale kontaktný šport. Môže sa držať hráč, ktorý má loptu, to je základné pravidlo. Keď pustí loptu, tak ho treba pustiť. Jeden z faulov je teda držanie hráča bez lopty, ten je najčastejší.

Potom je to škrtenie. Nedeje sa to, že by niekto niekoho chytil pod krk, ale v zápale hry sa môže stať, že tá ruka skĺzne. Zakázané sú aj útoky na hlavu a sťahovanie výstroje.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneKeď sa udeje nejaký faul v situácii, keď by z nej mohol padnúť gól, tak je z toho penalta. Penalta funguje tak, že je brankár a útočník, pričom útočník má 45 sekúnd, počas ktorých musí dať gól. Ak ho dal, tak sa počíta ako gól, ale keď brankár získa loptu a vynesie ju nad vodu, vtedy sa končí táto penalta.
Aké vlastnosti by mal mať úspešný hráč underwater rugby?
Musí to byť človek, čo má rád kontaktný šport. Ideálny hráč má dlhú výdrž pod vodou, vie plávať rýchlo, musí byť silný a musí sa dobre orientovať pod hladinou. Dôležité je vedieť s tou loptou pracovať – vedieť, kedy prihrať, dokázať ju ochrániť.
Na tréningoch často hrávame v zmiešaných mužsko-ženských tímoch. Je to dovolené aj v ligách, ako v českej, kde hráme my. Tým, že žien je menej, tak hrajú s mužmi, a niektoré z nich sa výkonnostne vedia absolútne vyrovnať mužom.

Trošku teda popieram to, čo som povedal predtým, že je dôležitá veľkosť a hmotnosť. (smiech) Keď vie človek dobre plávať a pracovať s loptou, tak nemá problém.
Voda niektoré veci akoby vyrovnáva. Keď je nejaký kopanec, tak tým, že sa hrá s plutvami, sa stlmí. Každý úder je pod vodou miernejší ako na vzduchu. Je to šport, ktorý má veľmi málo vážnych zranení. Drobné, ako napríklad modriny či škrabance, sú ale bežné.
Je dôvod obávať sa pri podvodnom rugby úrazov?
Vážny úraz, ktorý by hráča vyradil na dlhšie obdobie zo života, je úplne raritný. Veľa z nás tu má nejaké doplnkové športy a tí hráči často hovoria, že „nemôžem dôjsť, lebo som si na futbale niečo spravil“. Tam sa dochrámu. Ja som si napríklad na volejbale vyvrtol členok.
Napriek tomu, že underwater rugby je veľmi kontaktný šport, tak viac zranení som mal na badmintone ako tu. (smiech) Za tých tridsať rokov, čo hrám, tu nejaké brutálne zranenie nebolo žiadne. Raz za niekoľko rokov sa prihodí nejaká zlomenina prstov, ale to je aj pri basketbale či futbale. A oveľa častejšie.

Aké sú požiadavky na bazény? Máme na Slovensku veľa takých, ktoré tomuto športu vyhovujú?
Minimálne rozmery bazéna sú 12,5 metra na dĺžku, 3,5 metra do hĺbky a 8 metrov na šírku. Maximálne rozmery sú 18 metrov dĺžka, 5 metrov hĺbka a 10 metrov šírka. Sú však dovolené aj troška iné rozmery, pokiaľ nie je k dispozícii vyhovujúci bazén. Na majstrovstvách Európy v Grécku sme hrali v olympijskom bazéne, ktorý mal dĺžku až 22 metrov.
Tých vhodných športovísk je málo. V Bratislave sa to dá hrať len tu v Slovnafte alebo v Iuvente, s prižmúrením očí a uší na Pasienkoch. A keby sme naozaj že veľmi chceli, tak aj na Lanfranconi. (smiech) Ale ten je už ozaj na doraz.
V rámci Slovenska o ďalších hlbokých bazénoch ani neviem. Nejaký je, myslím, Spišskej Novej Vsi. A to je asi dôvod, prečo tých klubov nie je viac.
Nás v Bratislave je asi tak dvanásť až dvadsať. To sa neustále mení. V menších mestách by musel byť veľký nadšenec na to, aby sa to rozbehlo. Vo Viedni, ktorá je štyri- či päťkrát väčšia ako Bratislava, počet členov zodpovedá jej veľkosti, takže je ich asi tak 40 až 50. Na tréningy ich chodí maximálne 30.






















