Otepľovanie postupne vedie k tomu, že sa viaceré pôvodne subtropické parazity udomácňujú už aj v strednej a severnej Európe. Ak bude tento trend otepľovania pokračovať, v priebehu niekoľkých desaťročí by sa nové druhy kliešťov mohli natrvalo usadiť napríklad aj na južnom Slovensku.
Hoci sa ich výskyt v našom regióne už dnes ojedinele zaznamená zanesením, tunajšiu zimu vo voľnej prírode by ešte neprežili. Pre TASR to uviedol Branislav Peťko z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
„Je viac druhov kliešťov v subtrópoch, ktoré sa už dali ‚na pochod Európou‘, napríklad kliešť psí s odborným názvom Rhipicephalus sanguineus, žijúci v Stredomorí, ale už ho hlásia z Maďarska, dokonca blízko našich hraníc. Aj ten už bol zaznamenaný u nás, dokonca aj jeho ‚udomácnenie‘, rozmnožil sa v byte v Bratislave, kde si ho na psovi doniesli z prímorskej dovolenky. Našu zimu v prírode by neprežil,“ vysvetlil odborník.
Jedným z takýchto druhov kliešťov je napríklad aj Hyalomma, ktorého nálezy boli taktiež zaznamenané aj v regióne severnej či strednej Európy. Najčastejšie išlo o zanesenie kliešťa na vtákoch.
„Má len dvoch hostiteľov, vývinové štádiá larva a nymfa to zvládajú na jednom a často sú to vtáci, ktorí ich roznášajú ‚po svete‘. Z neho odpadávajú ako nacicané nymfy, ktoré v pôde za vhodných teplotných podmienok dorastajú na dospelé kliešte, ktoré už vyhľadávajú druhého hostiteľa, čo sú veľké zvieratá,“ vysvetlil Peťko.
Potrebná teplota vzduchu a pôdy však podľa jeho slov v strednej a severnej Európe zatiaľ nie je, preto limituje vývin tohto kliešťa na dospelého.
Beží za hostiteľom
Ako ozrejmil, kliešť Hyalomma je špecifický tým, že dokáže hostiteľa aktívne vyhľadávať. „Hyalomma je veľký kliešť, porovnateľný s naším najväčším kliešťom pijakom stepným, ale na rozdiel od neho má tenkú a výrazne dlhšiu tzv. hlavičku, čo je dopredu vyčnievajúci systém ústneho orgánu a dlhšie svetlé a pruhované nohy, čo mu umožňuje rýchlejšie sa pohybovať, priam bežať za hostiteľom, a to nám umožňuje ho rýchle rozoznať od domácich druhov,“ doplnil Peťko.
Pri nálezoch dospelých kliešťov Hyalomma v našich podmienkach možno podľa neho uvažovať o ich dovezení v rôznych balíkoch alebo kontajneroch, do ktorých sa v krajine pôvodu dostali a do strednej či severnej Európy doviezli.
„Otázkou je, či v tunajších, pre nich chladných podmienkach, sú schopné aj napadnúť hostiteľa, nejaké veľké zviera a prípadne aj človeka a pritom preniesť nejakú tropickú nákazu,“ poznamenal odborník.

Okrem pôvodcov lymskej boreliózy či kliešťovej encefalitídy, ktoré prenáša aj kliešť obyčajný, Hyalomma je podľa jeho slov hlavným prenášačom vírusu vyvolávajúceho horúčku s krvácaním v koži – krymsko-konžskú hemoragickú horúčku.
„Tento vírus prenáša aj kliešť pijak stepný, odborne Dermacentor marginatus, ktorého areál v Európe zasahuje aj na južné Slovensko a dosť často ho nachádzame aj my, ale zatiaľ sa toto ochorenie u nás nevyskytuje,“ dodal Peťko.





















