Na stavbe industriálneho parku vo Valalikoch pri Košiciach našli archeológovia jedinečné nálezy. Výskum potvrdil, že komplexne preskúmané pohrebisko patrí k najväčším svojho druhu v severnom Potisí. TASR o tom informovala Andrea Nozdrovická zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Podľa nej sa zároveň dokázalo, že potenciálna stavba naruší relatívne veľký počet archeologických nálezísk.
Vedci doteraz preskúmali osadu ľudu badenskej kultúry z neskorej doby kamennej, rad zvyškov eneolitických mohýl či kenotaf – symbolický hrob otomansko-füzesabonyskej kultúry zo staršej doby bronzovej. Ďalšie pohrebisko predstavuje približne 30 žiarových popolnicových hrobov ľudu pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Určitý solitér podľa SAV tvorí urna z doby halštatskej. „Je teda pravdepodobné, že časť skúmaného priestoru človek podvedome spájal s vhodným miestom na rituálne účely,“ priblížil nálezy archeológ Adam Gašpar.
Odkryli aj fragment germánskej osady z doby rímskej. Pozoruhodná je podľa archeológov rozsiahla osada z včasného stredoveku predbežne datovaná do 9. až 11. storočia, ktorá patrí k najväčším svojho druhu na východnom Slovensku. Tvorili ju zahĺbené domy – zemnice, ktoré majú často v jednom z rohov kamennú pec, zásobné jamy a ďalšie objekty.
Podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya je nesmierne dôležité preskúmanie pohrebiska datovaného do 10., prípadne do začiatku 11. storočia, v rámci ktorého odkryli viac ako 280 hrobov.
Pohrebisko vykazuje viaceré atribúty prítomnosti novoprichádzajúceho staromaďarského etnika. Dokladujú to napríklad dva jazdecké hroby, kde sa podľa dobových zvykov starých Maďarov vkladali do hrobu aj časti koní. V mužských hroboch našli napríklad ozdobné kovania opaskov a odevu, nože, ocieľky i keramické nádoby. K ojedinelým milodarom v hroboch patria meč, sekera a kostené obloženia luku. Ženské hroby obsahovali najmä záušnice, ozdobné kovania našívané na odevy, vlasové kotúče, náramky, prstene a podobne.
Pripravované analýzy podľa vedcov umožnia rekonštruovať nielen postup pochovávania, ale okrem iného aj zdravotný stav pochovaných, spôsob ich stravy či vzťah domáceho a prichádzajúceho obyvateľstva. „V kombinácii s archeologickou analýzou a vyhodnotením ďalších nálezísk z regiónu osvetlia udalosti medzi dobou Veľkej Moravy a obdobím vzniku Uhorského kráľovstva,“ dodala SAV.
Terénny výskum pokračuje na ďalších plochách. Vykonávajú sa aj laboratórne ošetrenie, konzervácia, rekonštrukcia a dokumentácia nálezov.
