Písal sa rok 1950 a noc z 13. na 14. apríla sa do našich dejín zapísala ako „barbarská“. Kvôli nej sa zlikvidoval rehoľný život v komunistickom Československu. V kláštoroch a rehoľných domoch na celom území zasahovali ozbrojené zložky, operácia dostala tajné meno „Akcia“. Pre zaujímavosť, v roku 1950 bolo na Slovensku 76,16 % veriaceho obyvateľstva.

Pred udalosťami, ktoré si postupne opíšeme, u nás pôsobilo sedemnásť mužských reholí a kongregácií. Zameriavali sa na charitatívnu, rozjímavú, výchovnú a vzdelávaciu činnosť. Komunisti sa snažili o úplne ovládnutie a neskôr aj likvidáciu všetkých cirkví, a teda aj rehoľných spoločenstiev.

V roku 1949 boli prijaté proticirkevné zákony a vedeniu komunistov sa predložili plány, ktoré mali sústrediť rehoľníkov do takzvaných internačných kláštorov. Predohrou sa stal prvý vykonštruovaný proces v Československu, v ktorom odsúdili desiatich rehoľníkov za vlastizradu, špionáž a prípravu kontrarevolúcie.

Zazneli doživotné tresty a štátna moc opísala kláštory ako sídla odporu a protikomunistického odboja. V článku sa spoločne pozrieme na udalosti, ktoré sa negatívne zapísali do spoločných dejín Česka a Slovenska.