Plastové tašky pri pokladni
V obchode nakúpiš jedlo na celý týždeň za stovku. Pri pokladni ťa však predavačka zaskočí otázkou, či chceš tašku. Vtedy si spomenieš, že tá veľká pletená taška zostala v kufri auta. Zaplatiť štyridsať centov za plastovú tašku? Ani náhodou.
Radšej sa pokúsiš o nemožné. Všetok nákup poberieš do dlaní, do náručia a do vreciek. Vypadávajú ti zemiaky, jogurt držíš zubami, no hrdo kráčaš k autu. Odmietnutie kupovať novú tašku je predsa tvoja osobná ekologická aj finančná misia. Tých päťdesiat tašiek, čo máš doma pod drezom, ti predsa stačí na celý život.
Odberné miesta a boxy
Objednávanie tovaru priamo domov je úžasný výdobytok modernej doby. Kuriér ti donesie balík až k dverám, nemusíš nikam chodiť. Lenže doručenie domov stojí štyri eurá, zatiaľ čo box je zadarmo. Výsledok je jasný.
Radšej sa večer v pyžame a šľapkách vyberieš k boxu na druhom konci sídliska. Mrzneš tam, hľadáš v telefóne QR kód a bojuješ so zamrznutou obrazovkou. Hlavne, že si ušetril dve eurá. Ten pocit, že si si balík vyzdvihol vlastnými rukami a neplatil za lenivosť, je na nezaplatenie.
Balená voda v reštaurácii
Sedíš v reštaurácii, ješ skvelé jedlo a chceš sa trochu napiť. Čašník sa spýta, čo si prosíš na pitie. Ak ti ponúkne malú fľaškovanú vodu za tri eurá, okamžite spozornieš. Tvoja hlava si rýchlo prepočíta, že v obchode stojí celá fľaša šesťdesiat centov. V tom momente nastupuje slávna veta: „Poprosím len čistú vodu z vodovodu.“
Ak si reštaurácia účtuje aj za džbán vody z vodovodu, vnútorne plačeš. Platiť za niečo, čo ti tečie doma „zadarmo“, je proste proti tvojej osobnej filozofii.
Stalo sa to už aj tebe? Neboj sa, nie si v tom sám. Všetci občas robíme tieto malé šialenstvá a radšej obetujeme komfort, čas aj vlastné nervy. Je to jednoducho náš prirodzený reflex a národný šport. Nakoniec nejde o tie drobné eurá, ale o ten čistý hrejivý pocit, že si vyhral nad systémom.
