Za každým zákazom, novým nariadením či cedulkou „požiadajte o pomoc personál“ sa skrýva nejaká (často veľmi zábavná) udalosť. Tentoraz sme sa pozreli na Reddit, kde sa ľudia nedávno podelili o prípady, keď práve ich zásluhou museli vzniknúť nové pravidlá. Vybrali sme tie najlepšie a najvtipnejšie z nich – a prinášame ti ich v tomto článku. Poďme na to.
1. Na druhom stupni základnej školy som sa začal „tetovať“ fixkami. Spolužiakom sa to zapáčilo, tak som si začal za každé umelecké dielo pýtať euro. Bolo to super – až kým sa o tom nedozvedel riaditeľ. Keďže som odmietol prestať, zakázal fixky v celej škole. Áno, aj učiteľom. Dnes sa, mimochodom, živím ako profesionálny tatér.
2. Naša personalistka mala pred kanceláriou škatuľu na odkazy – každý do nej mohol hodiť papierik s požiadavkou. Raz sa nám vyhrážala, že ak zabudneme príchod alebo odchod pípnuť (čo sa stávalo často, lebo stroj večne nefungoval), nedostaneme výplatu. Tak som vytlačil príslušný zákon, zvýraznil kľúčové pasáže a potajme jej to hodil do škatule. Zúrila. Škatuľu vyhodila a odkazy sa odvtedy odovzdávajú výlučne osobne.
3. Na základke sme vo dvojiciach stavali za pomoci tavnej pištole mosty zo špáradiel. So spolužiakom sme prišli na to, že keď celý most oblepíme lepidlom, bude pevný ako skala. Nakoniec to bolo viac lepidlo než špáradlá, ale most držal. Odvtedy bol na množstvo lepidla limit.
4. Na strednej sme si so spolužiakmi často hovorili „tvoja mama je taká tučná, že…“ vtipy. Učiteľ z nás šedivel. Nakoniec nás prinútil podpísať prehlásenie, že s tým skončíme. Tak sme začali s vtipmi o otcoch. Dohoda je dohoda.
5. Môj starší brat spôsobil, že sa v skautských táboroch zaviedli večierky. Animátor ho pristihol, ako v noci so zavretými očami chodí po tábore a ráta si kroky. Skúšal totiž, aké to je byť nevidiaci. Každopádne, od ďalšieho roka sa svetlá zhasínali v presne stanovenom čase.
6. Pracoval som na štadióne počas veľkej „zjedz, koľko vládzeš“ akcie. Počas zápasu ma pustili domov. No domov som nešiel – najedol som sa do prasknutia, napil, a potom si sadol medzi divákov. Ďalší rok už zamestnanci museli štadión po skončení zmeny opustiť.
7. Raz som v autobuse zaspal a zobudil sa až v garáži. Nikde nikto. Začal som kričať, až si ma konečne všimli a vyslobodili. Odvtedy museli vodiči po každej jazde skontrolovať autobus. Čo si budeme hovoriť – tak trochu by to mala byť samozrejmosť, nie?
8. Jeden fastfood u nás mal promo akciu – zatoč si kolesom za 50 centov a možno vyhráš burger. Rýchlo som zistil, ako kolesom zatočiť, aby padlo tam, kam chcem. Za 3 eurá som nasýtil polku triedy. Čoskoro prišlo nové pravidlo: každý môže točiť len raz denne.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
