9. Na našej škole platili prísne pravidlá ohľadom chlapčenských účesov – vlasy nesmeli siahať po golier, ani cez uši či pod obočie. Tak som si nechal narásť dlhé vlasy, no všetky pravidlá som splnil, lebo som si ich uchytil sponkami a gumičkami. Po nekonečných debatách mi to napokon prešlo – až kým to nezakázali v novom školskom poriadku.
10. Doniesol som do školy jojo. Chcel som predviesť super trik, ale jojo mi vyletelo z ruky a rozbilo vitrínu s chemickými kadičkami. Odvtedy sú jojá v škole zakázané.
11. Naša škola stála v susedstve a trieda bola sotva dva metre od chodníka. So spolužiakmi sme sa vždy vypýtali na záchod… a išli rovno domov. Mysleli sme si, že to nik nepostrehol. A potom zrazu celú školu ohradili plotom.
12. Na hotelových raňajkách som sa rozhodol opiecť si croissant v hriankovači. Začal horieť. Nielen croissant, ale celý hriankovač. Na druhý deň už pri košíku s croissantmi bola ceduľka: „Ak si chcete opiecť croissant, požiadajte, prosím, personál.“
13. Môj mladší brat chronicky meškal do školy. Potom zistil, že keď príde rovno na druhú hodinu, nikto mu meškanie nezapíše. Všetci si mysleli, že tak to malo byť. Vďaka nemu sa od ďalšieho roka začal strážiť každý jeden príchod.
14. Ako dieťa som miloval ležať na spodku nákupného vozíka a ťahať sa po obchode. Raz som rukou zavadil o nejaký lepkavý sajrajt, prilepil sa, ruka mi šla pod koliesko a zlomil sa mi necht. Odvtedy v obchode visí tabuľka: „Deti sa nesmú voziť na spodnej časti vozíkov.“
15. Na strednej som si mal pripraviť prezentáciu o gréckom bohovi. Mne vyšiel Dionýzos. Celú noc som sledoval videá opitých ľudí, aby som čo najvernejšie napodobnil niekoho pod vplyvom. Mimochodom, spomenul som, že to bola cirkevná škola? O rok Dionýzos z výberu zmizol.
16. Rádiostanica kedysi organizovala kvízy – správna odpoveď sa rovnala pizze zadarmo. Mama zistila, že otázky čerpajú z jednej knihy, tak sa ju naučila naspamäť. Volali sme stále a vyhrávali. Až kým nezaviedli nové pravidlá: jedna pizza na domácnosť mesačne.
