Na západnom Slovensku, v okresoch spadajúcich pod pôsobnosť Regionálnych veterinárnych a potravinových správ (RVPS) Dunajská Streda a Trnava, potvrdili výskyt ochorenia myxomatóza u zajacov poľných.
Z viacerých lokalít prichádzajú hlásenia o výskyte jedincov s typickými príznakmi tohto smrteľného ochorenia. Informovala o tom Slovenská poľovnícka komora (SPK) na svojom webe aj na sociálnej sieti. Upozorňuje, že myxomatóza predstavuje vážnu hrozbu pre populácie zajacov poľných a narúša ekologickú rovnováhu krajiny.
Aké sú príznaky myxomatózy?
Medzi typické príznaky patria strata plachosti, apatia, celková slabosť, opuchy častí tela – najmä v okolí očí, nosa a úst – kde sa často objavujú aj začervenané škvrny. „Smrtnosť tohto vírusového ochorenia dosahuje 80 až 90 percent populácie. Medzi odporúčané opatrenia na zabránenie šíreniu choroby patrí eliminácia chorých a uhynutých jedincov pri dodržaní všetkých hygienických zásad (jedinca zakopať, jamu vyvápniť a dodržiavať dezinfekčné postupy),“ spresnila SPK.
„Z regiónov máme hlásené informácie, že sa objavujú častokrát jedince zajacov, ktoré sú nositeľmi príznakov tohto ochorenia. Uvedené ochorenie je smrteľné pre zajačiu zver, nepredstavuje však riziko prenosu na človeka,“ uviedla komora. Doplnila, že choroba zasahuje predovšetkým králiky, no v posledných rokoch sa čoraz častejšie objavuje aj u zajacov poľných. U pôvodného hostiteľa – amerického zajaca – má priebeh mierny, avšak u európskych druhov spôsobuje ťažké, často smrteľné stavy.
Poľovníkom komora odporúča hlásiť výskyt podozrivých jedincov príslušnej RVPS, dbať na hygienu pri manipulácii so zverou a v prípade potreby spolupracovať so štátnymi orgánmi pri mimoriadnom love a monitoringu.
Ako sa myxomatóza šíri a prenáša sa na iné druhy zvierat?
Myxomatóza je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie spôsobené myxoma vírusom. Vážne ohrozuje populácie zajacov poľných a narúša ekologickú stabilitu krajiny. Podľa SPK je koordinovaný postup poľovníkov, veterinárov a verejnosti kľúčový pre ochranu biodiverzity Slovenska.
Vírus sa šíri predovšetkým prostredníctvom krv sajúceho hmyzu – komárov, bĺch či ovadov – ale aj priamym kontaktom medzi zvieratami alebo nepriamo cez kontaminované prostredie. Je mimoriadne odolný a dokáže prežívať celé mesiace v chladnom prostredí alebo v tkanivách uhynutých zvierat. Ochorenie patrí medzi ohniskové nákazy so sezónnym výskytom, pričom najintenzívnejšie sa šíri koncom leta a začiatkom jesene. Na iné druhy zvierat ani na človeka sa neprenáša.
