4. Nafukovacie davy: Ako ušetriť na komparze?
Potrebuješ zaplniť štadión s 50 000 ľuďmi, ale máš rozpočet len na pár stoviek komparzistov? Digitálne efekty (CGI) nie sú jediným riešením. Znova sa vrátime k Stanleymu Kubrickovi – ten plánoval pri natáčaní filmu Napoleon využiť desiatky tisíc papierových uniforiem, ktoré by nosili obrovské armády v pozadí hlavnej akcie. Bohužiaľ, tento film nikdy nevznikol.
- Nafukovacie panny: Vo filmoch ako Gladiátor alebo Kráľova reč sa použili tisíce nafukovacích figurín. Sú oblečené v dobových kostýmoch, majú masky s tvárami a z diaľky sú na nerozoznanie od skutočných ľudí. Medzi ne sa rozostaví pár živých komparzistov, ktorí sa hýbu, čím vytvoria dokonalú ilúziu živého davu. Je to lacnejšie a pre kameru „reálnejšie“ než digitálne postavy.
5. Filmové bábätká: Želé a džem v akcii
Ako to je s bábätkami? Práca s bábätkami sa vo filme prísne reguluje zákonmi (môžu natáčať len pár minút denne). Preto rekvizitári vyrábajú hyperrealistické bábiky, ktoré musia vyzerať „čerstvo narodené“.
- Slizká realita: Aby filmové bábätko vyzeralo ako práve narodené, rekvizitári ho potierajú červeným džemom, hroznovým želé alebo taveným syrom. Tieto látky imitujú krv a biologické zvyšky po pôrode. Pre hercov (a bábiky) sú bezpečné a na kamere pôsobia až mrazivo autenticky.
6. Kostýmové tajomstvo: Pranie v alkohole a falošný pot
Kostýmy sú často umelecké diela, ktoré stoja tisíce eur, no herci v nich musia podávať fyzické výkony pod horúcim slnkom a vriacimi reflektormi. Potom sa do toho namieša aj stres a máme tu hotové trópy.
- Falošný pot: Ak herec vyzerá spotene, kostyméri používajú zmes vody a glycerínu. Na rozdiel od skutočného potu sa glycerín neodparuje, takže herec vyzerá rovnako počas celého dňa.
- Vodka ako prací prostriedok: Mnohé historické kostýmy sa nedajú prať v práčke. Garderobieri preto postriekajú vnútro kostýmu lacnou vodkou. Alkohol okamžite zabíja baktérie spôsobujúce zápach a veľmi rýchlo sa odparí bez toho, aby zanechal stopy na drahej látke.
7. Kuriozita na záver: Recyklácia zvukov
Aj „zvukové kulisy“ sa recyklujú. Najslávnejším príkladom je Wilhelm Scream (Wilhelmov výkrik). Ide o zvukový efekt nahraný v roku 1951, ktorý sa odvtedy použil vo viac ako 400 filmoch (vrátane Star Wars, King Konga, Pána prsteňov či Indiana Jonesa). Je to legendárny interný vtip zvukárov, ktorý divák málokedy postriehne, no profesionáli ho milujú.
Filmové zákulisie je fascinujúca mozaika postavená na detailoch, ktoré majú oklamať naše zmysly. Či už ide o zemiakovú kašu namiesto zmrzliny, nafukovacích divákov na štadióne alebo kostýmy čistené vodkou, cieľom sa stáva jediné – vtiahnuť ťa do príbehu tak hlboko, aby si si nevšimol, že ten luxusný svet okolo hrdinov je v skutočnosti postavený z polystyrénu a džemu.
