Mohlo by sa zdať, že v dnešnom globalizovanom svete poznajú Vianoce všetci a všade získali rovnakú podobu. Santa Clausovia vytláčajú miestnych nositeľov darčekov a sviatočné chvíle sa čoraz viac podobajú na americký film. Nie je to ale úplne pravda a na rôznych miestach sveta sú doteraz veľmi živé stáročné tradície, ktoré bývajú občas celkom šialené. A nové zvyky, ktoré dávajú miestnym oslavám jedinečnosť, sa formujú aj v súčasnosti.
1. Katalánsko (skôr Kakalánsko)
V tomto španielskom regióne, v súčasnosti sa usilujúcom o nezávislosť, sú sviatky hnedé a voňavé. K oslavám patrí tzv. caga tió, čo by sa po slovensky dalo nazvať „kakajúce polienko“. V priebehu decembra rodičia svojim deťom darujú polienko s ksichtom a čiapočkou. Mládež sa následne musí o toto polienko starať, ako o domáce zviera – kŕmia ho orechami či ovocím a prikrývajú prikrývkou. Na Štedrý večer príde jeho čas, a za spevu tradičných piesní ho celá rodina udiera palicami, aby z neho vytĺkla to, čo predtým zožral.
Hanblivý caga tió vs. exhibicionista caganer
To ale nie je jediný hovienkový zvyk v Katalánsku! Domovy v decembri zdobia drobné figúrky panáčikov, vykonávajúcich veľkú potrebu. Takéhoto caganera dokonca môžete vidieť ako súčasť betlehemov. Väčšinou je na scéne niekde schovaný a deti sa ho snažia objaviť. Nečudo, že caganer patrí medzi obľúbené turistické suveníry.
2. Kentucky Fried Christmas v Japonsku
Japonsko určite nepatrí medzi krajiny so silnou kresťanskou tradíciou. K tejto viere sa hlási len malá časť obyvateľstva, čiže Vianoce ani nepatria medzi oficiálne štátne sviatky. Dve veci však majú všetci ľudia spoločné – radi sa bavia a peniaze sú jazykom, ktorému rozumie každý. Intenzívnej reklamnej kampani v sedemdesiatych rokoch sa podarilo to, čo sa podarí len málokedy – zaviesť v krajine nový sviatok a jeho oslavy si privlastniť. Reťazcu KFC sa skutočne podarilo presvedčiť japonské obyvateľstvo, aby koniec roka strávili s rodinou práve v ich podnikoch.
CHCEM VAŠE PENIAZE, VAŠE DETI A VAŠE DUŠE!
Neboli by to Japonci, ak by nedokázali z niečoho spraviť vlastnú, oveľa desivejšiu verziu. Postavu Santa Clausa premenovali na Santa Kurohsu pridali mu jednu výnimočnú vlastnosť. Má oči aj na zadnej strane hlavy. Tie mu celkom prirodzene majú slúžiť na to, aby mohol dohliadať na neposlušné deti aj za svojim chrbtom.
3. Konská robota z Walesu
Walesania si okrem svojho divného jazyka, ktorému nikto nerozumie, zachovávajú aj rovnako zvláštne zvyky. Jedným z nich je Mari Lwyd. Táto tradícia má pohanské korene a siaha do veľmi ďalekej minulosti. Oslava prebieha tak, že jeden z obyvateľov sa vyberie ako ten, čo ponesie maketu koňa. Tá je zhotovená z ozajstnej konskej lebky a plachty, pod ktorou sa nosič ukrýva.
Stále vyzerajú lepšie, než väčšina novomanželov…
Kôň v spoločnosti sprievodu putuje po obci za zvuku rozmanitých piesní. Podobne, ako Traja králi, navštevujú dom za domom a recitujú pri tom básne. Nasleduje ale zaujímavý zvrat – obyvatelia domu a sprievod s koňom sa proti sebe postavia v súboji. Zbraňami v tomto súboji sú vlastná kreativita, slovná zásoba a um. Znepriatelené strany si vymieňajú urážky vo veršoch a takýto zápas môže trvať tak dlho, pokiaľ účastníci zvládnu vypúšťať zo svojich úst slová.
4. Grónska chuťovka
Pre nás sú Vianoce obdobím maškrtenia. Asi všetci si počas sviatkov toho doprajeme oveľa viac, než zvyčajne. Stoly sa prehýbajú pod náporom mnohých dobrôt, či už ide o ryby, koláče, ovocie alebo hocičo iné jedlé. Prejedanie u nás vyvolá výčitky, ktoré môžeme hneď pretaviť do novoročného predsavzatia o chudnutí. Aj ostatné kúty sveta v tomto období vytasia miestne špeciality a výnimkou nie je ani nehostinné Grónsko. Typické vianočné pokrmy tam vyzerajú takto:
Vľavo: príliš čerstvá mŕtvola, vpravo: príliš stará mŕtvola
Na fotografiách máte možnosť vidieť veľrybiu kožu s vrstvou tuku – mattak. Mattak sa väčšinou jedáva úplne surový, len výnimočne sa vypráža. To ale nie je jediná šmakocinka! Ďalším kulinárskym skvostom je kiviak. Toto jedlo vzniklo ako dôsledok krutých prírodných podmienok na ostrove. Tvorí ho vypitvané telo tuleňa, ktoré je naplnené fermentovanými vtáčikmi. Najpopulárnejšiu „plnku“ predstavujú mladé alky. Tuleň predstavuje akúsi „biologickú konzervu“, ktorá má zabrániť kazeniu vtáčieho mäsa.
5. Na korčuliach do kostola. Venezuela vie ako na to!
V Caracase, hlavnom meste Venezuely, sa športuje aj posledné dni v roku. Na bohoslužby spojené s oslavami Vianoc totiž ľudia putujú s kolieskovými korčuľami na nohách. V meste vtedy platí zvláštny režim dopravy a pre korčuliarov sú vyhradené zvláštne jazdné pruhy. Večer predtým rodičia uložia deti spať skôr, údajne aby mali dostatok energie cez výnimočnú udalosť. Po skončení obradov sa ľudia vyberú do reštaurácií, barov a kaviarní, kde spolu so svojimi blízkymi hodujú a popíjajú.
Nepotrebuješ chrániče, keď na teba dohliada Najvyšší!
6. Šťastné a pavúčie Vianoce vám želáme z Ukrajiny!
Takéto ozdoby by človek čakal od svojej goth kamarátky, pre ktorú predstavujú spôsob, ako zaviesť troška cynizmu a temnoty do inak veselého sviatku.
V ukrajinskej verzii Sám doma by určite poslúžili ako skvelé šurikeny
Avšak toto je úplne bežný zvyk na Ukrajine. K tejto tradícii našich východných susedov sa viaže príbeh, ktorý rozpráva o osude vdovy, žijúcej so svojimi deťmi. Boli nesmierne chudobní (čo na Ukrajine nie je nič nezvyčajné ani dnes) a nedokázali si zohnať ozdoby na stromček. Pavúky, ktoré žili v dome rodiny počuli vzlykania decák a rozhodli sa ich potešiť. V noci vyčačkali stromček krásnymi výtvormi z pavučín.
Keď sa deti ráno zobudili nemohli uveriť vlastným očiam. Na jedličke ich čakala krásna výzdoba, vďaka ktorej bola celá rodina šťastná. Odvtedy je pre Ukrajincov pavučina symbolom šťastia a viery v to, že aj v chudobe sa dá tešiť z maličkostí. Ukrajinci vedia, že v čase núdze sa môžu spoľahnúť na pavúčích priateľov rovnako, ako sa New York môže spoľahnúť na Spidermana.
7. Škandinávska ohnivá koza
S príchodom zimy sme zvyknutí vidieť na námestiach to, ako sa vyzdobuje stromček, ktorý sa na pár týždňov stane dominantou celého priestoru. Na severe Európy funguje zvyk, podľa ktorého si námestie pre seba zaberie obrovská slamená koza.
Na rozdiel od všetkých ľudí na obrázku, ja by som sa nedokázala pozerať opačným smerom, ako je fascinujúca obrovská vianočná koza zo slamy!
Podľa niektorých koza pochádza ešte zo starej germánskej mytológie, kde boh Thor cestoval na voze ťahanom kozami. Iní pôvod zvyku pripisujú kresťanstvu, ktoré kozu vníma ako reprezentáciu spojenia so zlými silami. Keďže spojenie so zlými silami je jednou z vecí, ktorej sa väčšina ľudí chce vyhnúť, koza je v určitý moment zlikvidovaná. Aký spôsob je lepší, než jej podpálenie?
Zdroje: mentalfloss.com, thesun.co.uk
Titulná fotka: Rafel Miro, Oriol Gascón
