Upírov dnes poznáme najmä ako populárne obludy z najrôznejších hororov, komiksov či románov. Ako pri viacerých nadprirodzených bytostiach, aj v prípade upírov platí, že si ich s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslela bujná ľudská fantázia. Iste by sme aj dnes našli zopár ľudí, ktorí veria, že upíri sú skutoční, ale trúfneme si povedať, že väčšina racionálne uvažujúcich ľudí na bledé príšery sajúce ľuďom krv proste neverí.

Avšak, nebolo to tak vždy. V minulosti bola viera v upírov a iné nadprirodzené potvory mimoriadne rozšírená. Zaujímavým prípadom je nález kostry takzvaného muža z Bockstenu či upíra z Bockstenu, o ktorom si povieme niečo bližšie práve v tomto článku.

Kôl v hrudi

V lete roku 1936 na farme Bocksten v blízkosti mesta Varberg vo Švédsku sa farmárom podaril nevídaný objav. Počas práce na poli narazili na kostru muža, ktorá bola mimoriadne zachovaná.

Nálezcovia si dokonca najprv mysleli, že ide o obeť nejakého nedávneho zločinu. Tento fakt ale vylúčili experti, ktorí stanovili, že kostra pravdepodobne pochádza zo 14. storočia. Nie je to ale úplne isté. Obdobie, v ktorom muž zomrel, sa totiž pohybuje medzi rokmi 1250 až 1500.

Kostra bola zabalená v hnedej látke, lebka bola stále pokrytá kožou a dlhými kučeravými vlasmi. Muž mal v hrudi zarazený dubový kôl, brezový kôl bol tiež zarazený uprostred chrbta. Tieto praktiky, pravdaže, až nápadne pripomínajú po stáročia tradované spôsoby, ako zabiť upírov či iné nadprirodzené monštrá. Okrem použitia striebra či cesnaku bolo nutné prebodnúť im srdce dubovým kolom, aby po smrti nevstali z hrobu a nepokračovali vo svojich krvavých vraždách.

Čo na to vedci?

Čo nám o nájdenej kostre môže povedať veda? Podrobnou analýzou sa prišlo na to, že muž bol pravák, asi 175 cm vysoký, normálnej postavy. Po preskúmaní zubov a kostí bol jeho vek určený na cca 35 až 40 rokov. Mohol ale byť aj mladší. Podľa všetkého ho zabili tromi údermi do hlavy tupým predmetom.

Muž bol oblečený v hnedej sutane s kapucňou. V tej dobe sa takto obliekali ľudia z náboženských rádov, ale napríklad aj výbercovia daní či mestskí úradníci. Podľa vedcov rozhodne nešlo o chudobného žobráka.

Muž mal pri sebe dýku, do ktorej bol vyrytý monogram katolíckeho rádu Ordine di Santo Spirito. Je teda možné, že dotyčný patril práve k nemu. Neskôr sa vedcom podarilo vytvoriť pomerne presnú rekonštrukciu tváre a postavy nájdeného muža.

Naozaj bol upír?

Mohol byť ale tento neznámy naozaj upírom? Odborníci o tom silno pochybujú. Pokiaľ necháme bokom, že existencia upírov je medzi vedeckou komunitou prakticky vylúčená, nič nenasvedčuje tomu, že by muž mal byť nejakou nadprirodzenou bytosťou. Na druhej strane je faktom, že jeho vrah (či vrahovia) si mohol myslieť, že niečím podobným bol.

Je pravdou, že hoci slovo „upír“ v 14. storočí neexistovalo, legendy a príbehy o bytostiach, ktoré vstávajú z hrobov a pijú ľudskú krv, medzi poverčivým ľudom, samozrejme, kolovali. Ako najpravdepodobnejšia teória sa javí, že muž sa stal obeťou jedného či skupiny ľudí, ktorí ho mohli považovať za nejakú podobnú démonickú bytosť. Prichádza tiež do úvahy, že sa mu proste chceli za niečo pomstiť a kôl mu do hrude vrazili len „pre istotu“, aby ich muž po smrti neprišiel strašiť.

Podivná legenda

Zaujímavá je tiež legenda, na ktorú si po náleze kostry spomenul jeden z miestnych farmárov menom Karl Andersson. Tvrdil, že keď bol ešte chlapec, viackrát počul tajomný príbeh o tom, že v oblasti Bockstenu kedysi došlo k vražde verbovača do armády, ktorého zabili miestni roľníci. Následne ho pochovali v rašelinisku.

Muž však vstal z hrobu a dotyčných strašil, takže ho vrahovia vykopali a prebodli mu srdce dubovým kolom. Nie je však známe, prečo farmári dotyčného muža vlastne zabili.

Či sa táto historka naozaj odohrala, resp. či má priamy súvis s nájdenou kostrou, nie je jasné. Stojí ale za zmienku, že podobnú sutanu, akú mal mŕtvy muž oblečenú, naozaj používali aj verbovači, ktorí do armády zháňali nových vojakov. Je tiež ale možné, že Andersson si príbeh jednoducho vymyslel, keďže nikto nebol schopný potvrdiť, že by v miestnej oblasti táto legenda kolovala.

Kostra je teraz v majetku múzea vo Varbergu, kde zároveň vystavujú aj pravdepodobnú podobizeň muža.