Svetová kinematografia a každý jeden film v nej často pracujú s umeleckou licenciou, ktorá vedome deformuje objektívnu realitu. Tvorcovia sa v rôznych žánroch pravidelne uchyľujú k ohýbaniu fyziky, aby divákovi priniesli vizuálne atraktívnejší a napínavejší zážitok. Portál Slashfilm nedávno priniesol postrehy renomovaného astrofyzika Neila deGrasse Tysona, ktorý sa dlhodobo venuje analýze vedeckých nepresností. Tento populárny vedec v minulosti opakovane upozorňoval na logické medzery v slávnych veľkofilmoch, ktoré diváci po celom svete milujú.
Neil deGrasse Tyson sa preslávil napríklad svojou kritikou kultovej snímky Titanic od legendárneho režiséra Jamesa Camerona. Poukázal vtedy na fakt, že nočná obloha počas potopenia lode vyzerala úplne inak, než ju režisér zobrazil. Hoci išlo o drobný astronomický detail, Cameron si túto pripomienku vzal k srdcu a neskôr zábery digitálne opravil. Vedec síce aktuálne pochválil vizuálne spracovanie sci-fi Duna: Časť druhá, no ani pri nej nezabudol na kritické pripomienky.
Film, v ktorom fantázia totálne poráža vedu
Astrofyzik sa však teraz zameral na titul, ktorý považuje za vedecky najmenej zmysluplný projekt v histórii modernej kinematografie. Dlhé roky držal túto nelichotivú pozíciu akčný hit Armageddon, ktorý nakrútil známy deštrukčný mág Michael Bay. Tyson však tvrdí, že túto latku hlúposti dokázal po rokoch s prehľadom prekonať režisér Roland Emmerich. Jeho sci-fi počin Moonfall totiž podľa vedca predstavuje absolútny nezmysel, ktorý popiera všetky známe zákony modernej fyziky.
Príbeh spomínanej snímky rozpráva o odvážnych astronautoch, ktorí počas misie v tesnej blízkosti Mesiaca objavia mimozemský život. O celú dekádu neskôr postavy zisťujú, že prirodzený satelit našej planéty je v skutočnosti gigantickou stavbou cudzích civilizácií. Mesiac sa navyše nečakane vychýli zo svojej obežnej dráhy a začne sa nebezpečne rýchlo približovať k povrchu Zeme.
Koruna pre vedecký nezmysel odovzdaná
Neil deGrasse Tyson v minulosti ironicky poznamenal, že Armageddon porušil viac pravidiel prírody za minútu než akýkoľvek iný film. Toto odvážne tvrdenie však platilo len do momentu, kým vedec neuvidel práve Moonfall. Neil deGrasse Tyson opisuje svoje pocity z diela veľmi otvorene a neskrýva znechutenie. Známy astrofyzik sa ani nepokúšal detailne vymenovať všetky chyby, ktoré film vyprodukoval. Nesprávnych faktov a nelogických momentov tam diváci nájdu stovky.
Na opačnej strane však podľa neho existujú aj také sci-fi diela, ktoré si ctia realitu a vedecké fakty. Tieto projekty dokážu spojiť strhujúcu zábavu s poznatkami, ktoré neodporujú zdravému rozumu ani základným zákonom nášho vesmíru.
Tyson ako pozitívne príklady uvádza tituly ako Marťan, Interstellar, Kontakt, Gravitácia, Ticho na Zemi, Prvý kontakt alebo klasiku The Blob. S istými odbornými výhradami akceptoval aj kultový Matrix, hoci označil čerpanie energie z mozgov za mimoriadne neefektívny proces. Vedec zároveň priznal, že prechováva veľké sympatie k legendárnej sérii Návrat do budúcnosti, ktorú režíroval talentovaný Robert Zemeckis. Považuje ju totiž za vynikajúco napísanú, vtipnú a napriek fantastickým motívom aj veľmi inteligentnú a mimoriadne zábavnú.
