Filmy, ktoré sú také zlé, že sú až dobré, sú pomerne známym fenoménom. Veľa sa o nich píše a existujú aj festivaly zamerané na brakovú tvorbu. Hudobným počinom podobnej úrovne sa toľko pozornosti nevenuje, čo je obrovská škoda. Ľuďom potom unikajú skvosty ako legendárna skupina The Shaggs.
The Shaggs sú akýmsi hudobným ekvivalentom filmu The Room. Nič tu nefunguje, každá jedna súčasť je zlá a nie je možné na tom nájsť jednu jedinú vec, ktorá by sa dala hodnotiť pozitívne. Napriek tomu ide o nenapodobiteľný bizár, aký si dokáže získať človeka svojím unikátnym čarom.
Antihudba
The Shaggs vznikli vo Fremonte v New Hampshire v roku 1965. Zostavu tvorili sestry Wigginové – Dorothy „Dot“ spievala a hrala na gitare, Betty takisto spievala a hrala na rytmickej gitare, Helen bola bubeníčka a neskôr sa pridala ešte aj Rachel s basgitarou.
Dievčatá počas svojej kariéry nahrali len jeden štúdiový album Philosophy of the World (1969). Táto dnes už legendárna nahrávka je považovaná za jeden z najhorších albumov v histórii. The Shaggs zjavne vôbec neovládajú svoje nástroje. Každá hrá v inom tempe, nástroje majú rozladené a medzi zvukmi, ktoré poslucháč počuje, nie je žiadna harmónia. Pri počúvaní infantilných textov človek len gúľa očami.
Je ťažké určiť jeden song, ktorý by bol najväčším „hitom“ The Shaggs, z komentárov na sociálnych sieťach sa dá získať dojem, že fanúšikovia najviac obdivujú pieseň My Pal Foot Foot. Tá opisuje skutočný príbeh kocúra, ktorý sa sestrám Wigginovým stratil. Na rozdiel od reálneho osudu má pieseň šťastný koniec a Foot Foot sa úspešne našiel.
Žánrovo neuchopiteľné
Je to progresívny rock? Radikálny punk? Free jazz? Experiment dekonštruujúci hudobné štruktúry? The Shaggs bývajú označované za najviac punkovú skupinu všetkých čias, pretože ich tvorba ignorovala úplne všetky normy vrátane najzákladnejších pravidiel hudby a dobrého vkusu.
Tieto nálepky, ktoré The Shaggs dostávajú, sú väčšinou udeľované s istou dávkou irónie. Faktom je, že znejú jednoducho otrasne. Akoby hrať ani nechceli, ale niekto by ich k tomu nútil – asi preto, že to je presne to, čo sa aj naozaj stalo.
Budete hviezdy!
Myšlienka založiť The Shaggs sa nezrodila v hlave ani jednej zo sestier. Išlo o nápad ich otca. Alebo skôr starej mamy? Ich stará mama veštila z ruky a svojmu synovi Austinovi Wigginovi predpovedala tri veci. Že si zoberie za ženu blondínu, že bude mať dvoch synov, ktorí prídu na svet, keď stará mama na tomto svete už nebude, a tretím bodom bolo, samozrejme, to, že jeho dcéry sa stanú rockovými hviezdami.
Po tom, čo sa prvé dve veci stali skutočnosťou, bol Austin posadnutý naplnením tretieho proroctva. Dcéry stiahol zo školy, kúpil im nástroje, prihlásil ich na hodiny hudby a nariadil im prísny režim niekoľkohodinových každodenných cvičení.
Tento intenzívny program však nepriniesol žiadne ovocie. Austin totiž nemal žiadny vzťah k hudbe a dievčatá taktiež. Ako otec bol veľmi prísny až tyranský, mimo školy im prakticky vôbec nedovolil tráviť čas s rovesníkmi, čiže dievky nemali šancu chodiť na koncerty či sa všeobecne oboznámiť s hudobným svetom. Svoje budúce hviezdy Austin pomenoval The Shaggs podľa účesu shag, ktorý bol populárny na konci 60. rokov.
Tvrdohlavý otec svoje dcéry vláčil po rôznych podujatiach, kde museli vystupovať. Reakcie publika boli často vyslovené nepriateľské. Z publika sa ozývali nadávky a vzduchom lietali nebezpečné predmety. Našli sa ale aj takí, ktorí si vystúpenia The Shaggs užívali. Ľudia, čo žijú na dedinách či v malých mestách vedia, že tamojší obyvatelia si dokážu vychutnať aj nie veľmi kvalitné vystúpenia – hlavne, že sa aspoň niečo deje
Nahrávanie albumu
Ak chce skupina preraziť, potrebuje mať nahratý materiál. V marci 1969 dievčenská skupina zavítala do nahrávacieho štúdia, aby vytvorila svoj magnum opus a jediný štúdiový album Philosophy of the World. Keď pracovníci štúdia Austinovi hovorili, že jeho dcéry očividne nie sú pripravené nahrávať hudbu, prísny otec odvetil, že „chce kuť železo za horúca“.
Proces to bol náročný pre všetkých zúčastnených. Producent Bobby Herne spomína, že dievčatá páchli ako kravy a nedokázali absolútne hrať. Bolo to také zlé, že pracovníci štúdia sa pred Wigginovcami schovávali a doslova sa váľali na zemi od smiechu.
Neskutočne komické boli momenty, keď po niekoľkých minútach hry, keď každá z hudobníčok totálne zmasakrovala hru, sa zrazu jedna z nich zastavila s tým, že spravila chybu alebo upozornila na chybu niektorú zo spoluhráčok. Ako je vôbec možné nájsť chybu v niečom, čo je totálne na 100 % zlé?
Herne neskôr najal hudobníkov, ktorí by mohli album opraviť, títo nešťastníci však nedokázali napodobniť neustále meniace sa tempo, v ktorom The Shaggs hrali. Philosophy of the World bol pôvodne vydaný v 1000 kópiách, Wigginovcom sa ich však do rúk dostalo len sto a ostatné zmizli nevedno kam. Pesničky My Pal Foot Foot a Things I Wonder vyšli ako single.
Skrytý poklad
Philosophy of the World sa, samozrejme, nedočkal žiadneho mediálneho pokrytia a vedel o ňom len málokto. V 70. rokoch však platne začali kolovať medzi hudobníkmi, ktorých takýto bizarný omyl hudobného priemyslu fascinoval.
Dievčatá však v dobe dávno pred internetom nemali šancu zistiť, že ich dielo žije zvláštnym životom. V roku 1975 ich otec zomrel a vďaka tomu získali konečne možnosť oslobodiť sa od prekliatia zvaného The Shaggs. Predali svoje nástroje a ďalšia hudobná kariéra ich celkom pochopiteľne nelákala.
V roku 1980 sa im ozvali ľudia z Rounder Records s návrhom na opätovné vydanie Philosophy of the World. Sestry, traumatizované vlastnou hudobnou kariérou, boli najprv skeptické, avšak nechali sa presvedčiť. Vďaka tejto spolupráci svetlo sveta uzrel aj album Shaggs‘ Own Thing obsahujúci predtým nevydané nahrávky The Shaggs.
Zapísali sa do dejín
Recenzie Philosophy of the World často skloňovali pojem „najhorší album všetkých čias“, to mu však nebránilo získať množstvo oddaných fanúšikov. Už v 70. rokoch o The Shaggs hovoril Frank Zappa v rozhlase a nazval ich „lepšími ako Beatles“. O mnoho rokov neskôr si Philosophy of the World zapísal do denníka Kurt Cobain ako piaty najlepší album na svete.
Pri týchto dvoch pánoch, ktorí milovali všetko vymykajúce sa norme a mali aj svojský zmysel pre humor, sa dá predpokladať, že tieto superlatívy boli myslené aspoň sčasti ironicky. Stále je to ale dôkazom toho, že The Shaggs dokázali preraziť a stať sa relevantným menom v hudobnom priemysle.
Do svetla reflektorov sa The Shaggs opäť dostali v 90. rokoch. V tom čase sa popularite tešila takzvaná „outsider music“, čiže nezvyčajná, často naivná či nekvalitná hudba, ktorá sa vymyká štandardom mainstreamovej tvorby. Sestry Wigginové mnohí označujú dokonca za (nevedomé) zakladateľky tohto žánru. Na ich príbeh upozornil článok v New Yorkeri a Tom Cruise dokonca uvažoval o tom, že ho sfilmuje.
Veľký comeback
V roku 1999 žili bývalé členky The Shaggs všedné životy. Helen bola na invalidnom dôchodku, Betty bola upratovačka v škole a pracovníčka v sklade a Dot takisto upratovala. V novembri toho roku sa fanúšikovia skupiny dočkali niečoho neuveriteľného – pri príležitosti 30. výročia albumu Philosophy of the World The Shaggs opäť vystúpili.
Set pozostávajúci zo štyroch skladieb odspievala nadšená Dot a Betty, ktorá to robila viac-menej len pre peniaze. Helen sa nezúčastnila. Dot a Betty nehrali na nástroje a venovali sa len spevu za sprievodu kapely.
V roku 2001 sa The Shaggs dočkali ďalšej pocty. Kolektív Animal World vydal album Better than the Beatles, ktorý obsahoval piesne The Shaggs v zaujímavých nových aranžmánoch. O desať rokov neskôr sa objavila divadelná hra inšpirovaná sestrami Wigginovými.
Dot a Betty sa opäť objavili na pódiu v roku 2017. Na tomto vystúpení je fascinujúca hra bubeníčky Laury Cromwell. Dokázala niečo, čo mnohí považovali za nemožné – po dôkladnom štúdiu pôvodného materiálu dokázala hrať tak zle ako Helen. Byť tak perfektne mimo rytmu je v skutočnosti omnoho ťažšie, ako si to môže predstavovať niekto, kto sa hudbe nevenuje.
Nikto ich nikdy nenapodobní
Na obal Philosophy of the World Austin Wiggin napísal text, v ktorom sa píše, že jeho dcéry sú „autentické, čisté a neovplyvnené vonkajšími vplyvmi“. Tieto slová sedia perfektne. Dokonale nedokonalé piesne The Shaggs v sebe nesú naivitu, čistotu a nevinnosť a pripomínajú detské riekanky. Zároveň z nich ale cítiť istý skrytý smútok, ktorý odzrkadľuje to, že dievčatá pod dohľadom prísneho otca vyrastali ako vtáky v klietke a mali obmedzený prehľad o vonkajšom svete.
Sestry Wigginové sa napriek svojej vôli stali hudobníčkami a hoci nedisponovali žiadnymi umeleckými schopnosťami, stali sa legendami. Ich hudobná kariéra má veľmi ďaleko od štandardnej trajektórie príbehu rockovej hviezdy, no dievčatá si dokázali vybudovať meno. Ak by tomu tak nebolo, tieto riadky by neexistovali. Nakoniec to vyzerá tak, že veštecké schopnosti ich starej mamy boli viac než presné a Austinove dcéry sa skutočne stali rockovými hviezdami.
