Niektoré mená sú krásne, melodické a znejú, akoby ich vybral básnik. A potom sú tu tie ostatné – ktoré síce znejú normálne, kým ti niekto neprilepí prezývku, ktorú už nikdy nezmyješ. Slovenské mená majú zvláštny dar: vedia sa zmeniť na roztomilú skratku alebo na nočnú moru, ktorá ťa bude prenasledovať od škôlky až po pracovnú poradu. Slováci sú skrátka majstri v tom vymýšľať najhoršie prezývky.
Niektoré mená sú ako prázdne plátno – čisté, elegantné, bez rizika. A potom sú tu tie, ktoré doslova kričia o to, aby sa z nich stala prezývka. Zrazu z Lukáša vznikne Luki, z Moniky Monči a z Patrika Paťulo – a dôstojnosť je preč. Tu je rebríček mien, ktoré to v tejto disciplíne „vyhrali“.
Monika → Monči, Monča, Mončulka
Na prvý pohľad nevinné meno. No ak ti niekto začne hovoriť Monči alebo Monča-bonča, je po dôstojnosti. V kolektíve si navždy osobou, ktorá znie ako plyšový maskot alebo maska z detského karnevalu.
Veronika → Vero, Verča, Veruška
Najhoršia fáza nastáva, keď ťa niekto začne volať Verča. Znie to ako značka zemiakových lupienkov. Vero je síce snaha o štýl, ale vždy to znie, akoby si bola účtovníčka v španielskej telenovele.
Katarína → Katka, Katuš, Katuška, Katík
Kataríny majú smolu – ich meno si priam žiada o zdrobneniny. Katka je neškodná, Katuška znie ako babka z reklamy na sirup proti kašľu a Katík… nuž, to už je len zúfalý pokus o kreativitu.
Kristína – alias Kika, Kikina, Kikus
Neexistuje Kristína, ktorá by unikla tejto kliatbe. Kika je ešte v pohode – má šmrnc. Ale Kikina? To znie ako niekto, kto by mal svoj vlog o živote na dedine. A Kikus? Ten je ideálny pre niekoho, kto by mohol moderovať detskú reláciu v roku 2006.
Patrik → Paťo, Paťulik, Patres
Paťo je slovenský archetyp – každý pozná aspoň troch. Paťulik je prezývka, ktorá sa tvári ako nežná, no v skutočnosti znie ako názov zubnej pasty pre deti. A Patres? To je tá fáza, keď si Patrik prečíta jeden filozofický citát a zmení si meno na Instagrame.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
