Každá veľká civilizácia mala svoje „špeciálne“ morové nebezpečenstvo – bod, v ktorom sa rovnováha medzi človekom a škodcami naklonila na stranu tých druhých. Staroveký Egypt trápili kobylky, moderné mesto New York City sužovali štvornohé potvory menom ploštice a viktoriánsky Londýn bojoval s masívnou populáciou potkanov. Krysy po meste pobehovali, ohrýzali jedlo, upchávali kanály, šírili choroby a desili obyvateľstvo.
V tomto chaose sa vyrojili rôzni lovci krýs. Podivné povolanie, no stále povolanie. Boli to hlavne roľníci, ktorí sa snažili zachrániť dobytok, a profesionálni takzvaní „rat-catcheri“, ktorí krysy lovili za províziu alebo ich dodávali do obľúbených zápasov psov proti krysám. Medzi všetkými však vynikal jeden muž: Jack Black, kráľ potkanov viktoriánskeho Londýna a oficiálny lovec krýs kráľovnej Viktórie.
Kto bol Jack Black?
Jack Black bol podnikavou osobnosťou – s talentom na chov zvierat, lov i zabíjanie a navyše obchodným zmyslom. Rýchlo sa stal miestnou celebritou v uliciach Londýna vďaka svojim ukážkam lovu krýs, pri ktorých dokázal vložiť ruku do klietky plnej potkanov bez toho, aby ho pohrýzli.
Jeho excentrický vzhľad – zelený kabát, šarlátová vesta a biely kožený opasok s kovovými potkaními prackami, ktoré si vyrobil sám – upútal pozornosť novinára Henryho Mayhewa, ktorý ho podrobne opísal v tretej časti svojej encyklopedickej série London Labour and the London Poor z roku 1861.
Black sa narodil a vyrastal v Battersea a už ako chlapec začal loviť krysy v Regent’s Parku, kde predvádzal svoje schopnosti pre okoloidúcich. „Nebál som sa krýs ani vtedy,“ spomínal Black. „Prirodzene som ich nosil vo vrecku alebo v rukách a rýchlo ich dával do drôtenej klietky,“ znie jeden z písomných záznamov, ktoré po profesionálnom lovcovi potkanov zostali.
Veľký milovník zvierat
V mladosti získal Black prvé komisie na lov krýs a postupne si vytvoril vlastný obchod. Dodával krysy do londýnskych krčiem pre zápasy psov proti krysám, populárnu viktoriánsku zábavu. V týchto zápasoch diváci tipovali, koľko potkanov dokáže pes usmrtiť za určitý čas, a Black bol hlavným dodávateľom živých krýs pre tento krvavý šport.
Na svojej práci miloval precíznosť a disciplínu. Black nielen lovil krysy, ale choval aj iné zvieratá. Psy, fretky, vtáky a tzv. „fancy rats“ – krysy rôznych farieb, ktoré potom predával ako domáce zvieratká. Svoje fretky trénoval, aby vyhľadávali krysy, zatiaľ čo jeho psy sledovali fretky a vyhľadávali ich, keď sa stratili alebo niekde uviazli.
Black však skúšal aj iné zvieratá. Choval napríklad opicu, ktorá krysy len pretrepala, jazvečíka menom Polly, a dokonca dvoch medvedíkov čistotných, ktorí sa však na lov vôbec nehodili. Napriek tomu zostali psy a fretky jeho hlavnou zbraňou proti potkanom.
Potkany ako monštrá
Viktoriánske krysy boli inteligentné a neúprosné. Napádali bohaté domy aj chudobné štvrte East Londonu a kradli, čo sa dalo. Black spomínal, že našiel pod podlahou u šľachtica kopy obrúskov, strieborné lyžice, topánky a kusy oblečenia – všetko, čo krysy odnášali pre tuk alebo potravu.
Blackove skúsenosti s krysami neboli bez nebezpečenstva. Bol takmer trikrát vážne pohryzený a priznal Mayhewovi, že „bol uhryznutý hádam takmer všade, dokonca aj tam, kde vám to nemôžem povedať.“. Ruky mal zvlášť znetvorené, v jednej ruke mu dokonca uviazli zuby krysy, ktoré musel vybrať pinzetou.
Okrem lovu potkanov sa Black venoval rybolovu, chytaniu vtákov, preparovaniu zvierat a chovu psov. Jeho pes Billy bol známy po celom Londýne ako najlepší „lovec krýs“ a Black predával podobné psy aj diplomatickým klientom vrátane rakúskeho veľvyslanca.
Domestikácia potkanov
Black zároveň prispel k domestikácii potkana. Choval ich v rôznych farbách a predával ako domáce zvieratká. Kupovali si ich hlavne mladé dámy z vyššej spoločnosti, ktoré ich držali v klietkach pre veveričky.
Predaj a chov takzvaných fancy rats, ktoré spopularizoval hlavne Jack Black, počas 40. a 60. rokov 19. storočia prispel k tomu, že krysy sa stali populárnymi domácimi zvieratkami. Do roku 1869 Charles Baudelaire v básňach označil krysu za „hračku chudobného dieťaťa“. Po roku 1900 sa fancy rats stali súčasťou výstav, napríklad na Aylesbury Town Show, a vznikla organizovaná komunita chovateľov.
Jack Black tak zostáva legendou viktoriánskeho Londýna. Mužom, ktorý bojoval s krysami, prispel k ich domestikácii a stal sa ikonou ulice aj dvora.
