Každá veľká civilizácia mala svoje „špeciálne“ morové nebezpečenstvo – bod, v ktorom sa rovnováha medzi človekom a škodcami naklonila na stranu tých druhých. Staroveký Egypt trápili kobylky, moderné mesto New York City sužovali štvornohé potvory menom ploštice a viktoriánsky Londýn bojoval s masívnou populáciou potkanov. Krysy po meste pobehovali, ohrýzali jedlo, upchávali kanály, šírili choroby a desili obyvateľstvo.
V tomto chaose sa vyrojili rôzni lovci krýs. Podivné povolanie, no stále povolanie. Boli to hlavne roľníci, ktorí sa snažili zachrániť dobytok, a profesionálni takzvaní „rat-catcheri“, ktorí krysy lovili za províziu alebo ich dodávali do obľúbených zápasov psov proti krysám. Medzi všetkými však vynikal jeden muž: Jack Black, kráľ potkanov viktoriánskeho Londýna a oficiálny lovec krýs kráľovnej Viktórie.
Kto bol Jack Black?
Jack Black bol podnikavou osobnosťou – s talentom na chov zvierat, lov i zabíjanie a navyše obchodným zmyslom. Rýchlo sa stal miestnou celebritou v uliciach Londýna vďaka svojim ukážkam lovu krýs, pri ktorých dokázal vložiť ruku do klietky plnej potkanov bez toho, aby ho pohrýzli.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneJeho excentrický vzhľad – zelený kabát, šarlátová vesta a biely kožený opasok s kovovými potkaními prackami, ktoré si vyrobil sám – upútal pozornosť novinára Henryho Mayhewa, ktorý ho podrobne opísal v tretej časti svojej encyklopedickej série London Labour and the London Poor z roku 1861.
Black sa narodil a vyrastal v Battersea a už ako chlapec začal loviť krysy v Regent’s Parku, kde predvádzal svoje schopnosti pre okoloidúcich. „Nebál som sa krýs ani vtedy,“ spomínal Black. „Prirodzene som ich nosil vo vrecku alebo v rukách a rýchlo ich dával do drôtenej klietky,“ znie jeden z písomných záznamov, ktoré po profesionálnom lovcovi potkanov zostali.
Veľký milovník zvierat
V mladosti získal Black prvé komisie na lov krýs a postupne si vytvoril vlastný obchod. Dodával krysy do londýnskych krčiem pre zápasy psov proti krysám, populárnu viktoriánsku zábavu. V týchto zápasoch diváci tipovali, koľko potkanov dokáže pes usmrtiť za určitý čas, a Black bol hlavným dodávateľom živých krýs pre tento krvavý šport.
Na svojej práci miloval precíznosť a disciplínu. Black nielen lovil krysy, ale choval aj iné zvieratá. Psy, fretky, vtáky a tzv. „fancy rats“ – krysy rôznych farieb, ktoré potom predával ako domáce zvieratká. Svoje fretky trénoval, aby vyhľadávali krysy, zatiaľ čo jeho psy sledovali fretky a vyhľadávali ich, keď sa stratili alebo niekde uviazli.
Black však skúšal aj iné zvieratá. Choval napríklad opicu, ktorá krysy len pretrepala, jazvečíka menom Polly, a dokonca dvoch medvedíkov čistotných, ktorí sa však na lov vôbec nehodili. Napriek tomu zostali psy a fretky jeho hlavnou zbraňou proti potkanom.
Potkany ako monštrá
Viktoriánske krysy boli inteligentné a neúprosné. Napádali bohaté domy aj chudobné štvrte East Londonu a kradli, čo sa dalo. Black spomínal, že našiel pod podlahou u šľachtica kopy obrúskov, strieborné lyžice, topánky a kusy oblečenia – všetko, čo krysy odnášali pre tuk alebo potravu.
Blackove skúsenosti s krysami neboli bez nebezpečenstva. Bol takmer trikrát vážne pohryzený a priznal Mayhewovi, že „bol uhryznutý hádam takmer všade, dokonca aj tam, kde vám to nemôžem povedať.“. Ruky mal zvlášť znetvorené, v jednej ruke mu dokonca uviazli zuby krysy, ktoré musel vybrať pinzetou.
Okrem lovu potkanov sa Black venoval rybolovu, chytaniu vtákov, preparovaniu zvierat a chovu psov. Jeho pes Billy bol známy po celom Londýne ako najlepší „lovec krýs“ a Black predával podobné psy aj diplomatickým klientom vrátane rakúskeho veľvyslanca.
Domestikácia potkanov
Black zároveň prispel k domestikácii potkana. Choval ich v rôznych farbách a predával ako domáce zvieratká. Kupovali si ich hlavne mladé dámy z vyššej spoločnosti, ktoré ich držali v klietkach pre veveričky.
Predaj a chov takzvaných fancy rats, ktoré spopularizoval hlavne Jack Black, počas 40. a 60. rokov 19. storočia prispel k tomu, že krysy sa stali populárnymi domácimi zvieratkami. Do roku 1869 Charles Baudelaire v básňach označil krysu za „hračku chudobného dieťaťa“. Po roku 1900 sa fancy rats stali súčasťou výstav, napríklad na Aylesbury Town Show, a vznikla organizovaná komunita chovateľov.
Jack Black tak zostáva legendou viktoriánskeho Londýna. Mužom, ktorý bojoval s krysami, prispel k ich domestikácii a stal sa ikonou ulice aj dvora.
