Už celé desaťročia priťahuje tajomstvo škótskeho jazera Loch Ness pozornosť verejnosti, vedcov aj zvedavých turistov. Práve tu sa totiž zrodil príbeh legendárneho tvora, ktorý fascinoval celé generácie. Napriek tomu sa dnes objavuje hlas, ktorý do tejto legendy vnáša triezvy pohľad. Adrian Shine, uznávaný prírodovedec, zasvätil hľadaniu údajnej príšery viac než 50 rokov svojho života.
Postupne však dospel k presvedčeniu, že jeho dlhoročné pátranie smerovalo nesprávnym smerom. Podľa Shinea sa väčšina hlásení o zvláštnych úkazoch dá vysvetliť prirodzenými javmi, ktoré ľudia nesprávne interpretujú. Zároveň tiež poukazuje na vplyv svetla, tieňov a pohybu vody, ktoré dokážu vytvárať ilúzie. Upozornil na kmene stromov, vlny či veľké ryby, ktoré pri pohľade z diaľky pôsobia neobvykle.
Preto mnohé zábery a svedectvá nepovažuje za dôkaz existencie mýtického tvora. Shine sa pritom opiera o vlastné skúsenosti z výskumov, ktoré zahŕňali aj rozsiahle sonarové prieskumy. Práve tieto expedície nepriniesli žiadne presvedčivé nálezy. Napriek sklamaniu však tvrdí, že jeho práca mala význam. Vďaka nej sa lepšie pochopila ekológia daného jazera aj správanie miestnej fauny.
A nakoniec aj samotná legenda získala obrovskú kultúrnu hodnotu. Zároveň však vyzýva k realistickému pohľadu, ktorý oddeľuje mýty od prírodných faktov. Adrian Shine najnovšie potvrdil, že monštrum z jazera Loch Ness neexistuje. Avšak ako k tomu dospel? A ako vyzeralo jeho pátranie po mýtickej bytosti? A ktoré fakty spájané s legendou vyvrátil?
Legendárne monštrum z jazera Loch Ness
Aj napriek špičkovému technickému vybaveniu v hodnote jedného milióna libier výprava k jazeru Loch Ness nepriniesla žiadny presvedčivý dôkaz. Výskumné tímy prehľadávali hladinu aj hlbiny jazera systematicky, avšak výsledky zostali prekvapivo všedné. Zároveň sa postupne ukazovalo, že moderné prístroje nedokážu potvrdiť populárne predstavy verejnosti.
Napriek tomuto výskum pokračoval s rovnakým nasadením a očakávaniami. Neskôr však prišiel moment, ktorý zásadne ovplyvnil pohľad hlavného bádateľa. Počas jedného pozorovania si myslel, že zazrel typický hrb legendárneho tvora z jazera Loch Ness. Analýza však odhalila obyčajnú skalu, tvarom klamlivo pripomínajúcu živý objekt. Práve táto skúsenosť vyvolala pochybnosti, ktoré sa už nedali ignorovať.
Postupne preto začal spochybňovať tisíce hlásení o údajných stretnutiach s monštrom pod prezývkou Nessie. Podľa jeho názoru majú tieto pozorovania oveľa prozaickejšie vysvetlenie. Často ide o takzvané lodné vlny, ktoré vznikajú po prejazde plavidiel. Takéto vlny sa navyše pohybujú zvláštnym rytmom a vytvárajú ilúziu pohybu veľkého tela.
Zároveň poukazuje na význam Kaledónskeho kanála, ktorý vedie priamo cez jazero. Neustály lodný ruch podľa neho mení správanie hladiny. Preto si ľudia spájajú prirodzené javy s mýtom. Výsledkom tak zostáva legenda, ktorú živí predstavivosť, nie fakty.
Expert Adrian Shine má v tom jasno
Pozorovania legendárneho tvora podľa Adriana Shina nevznikajú náhodne, ale majú prekvapivo logické vysvetlenie. Ako už sme vyššie načrtli, väčšina hlásení súvisí s lodnými vlnami, ktoré sa na hladine správajú nezvyčajne. Tieto vlny sa totiž spájajú do tvarov pripomínajúcich viacero hrbov. Práve takýto pohyb ľudia často považujú za dôkaz prítomnosti Nessie.
Skúsený výskumník zároveň poukazuje aj na ďalšie javy, ktoré mýlia pozorovateľov. Mnohí svedkovia hovoria o dlhom krku vystupujúcom z vody. Podľa Shina však ide o optický klam. Na pokojnej hladine sa často zhromažďujú vtáky, ktoré vytvárajú vertikálne línie. Z diaľky tak môže vzniknúť optický dojem siluety neznámeho tvora. Aj preto tieto dôkazy okamžite zavrhujú.
Ďalším argumentom proti existencii mýtickej bytosti zostávajú prírodné podmienky jazera Loch Ness. Voda dosahuje nízke teploty počas celého roka. Takéto prostredie by podľa neho neposkytlo vhodné podmienky na dlhodobé prežitie veľkého živočícha. Navyše množstvo rýb nedokáže zabezpečiť dostatok potravy. Prvé zmienky o Nessie totiž pochádzajú už z obdobia okolo roku 565 n.l.
Zlomový moment nastal počas rozhovorov s iluzionistom, ktorý sa venoval klasickému umeniu. Spoločné úvahy o perspektíve a klame zraku otvorili nový pohľad. Vtedy si Shine uvedomil, ako ľahko ľudský mozog dopĺňa chýbajúce tvary. Od tej chvíle začal legendu vnímať ako súhru prírody a predstavivosti. Jeho záujem o dôkaz o existencii Nessie začal postupne upadať.
Lochnesská príšera Nessie z Loch Ness
Niektoré údajné pozorovania podľa Shina neobstoja pri podrobnom vysvetlení a patria medzi zámerné podvrhy. Tvrdí, že pri viacerých prípadoch existujú jasné a logické objasnenia. Napriek tomu neprichádza do úvahy žiadna frustrácia ani sklamanie, čo by mnohí očakávali. Dlhoročné pátranie totiž vníma ako dobrodružstvo, nie ako márnu snahu.
Zároveň si necháva otvorené dvere pre nové poznatky. Pripúšťa, že presvedčivá informácia sa môže objaviť aj v budúcnosti. Každý nový dôkaz by podľa neho priniesol radosť a vzrušenie. Pátranie preto nevníma ako ukončené, ale skôr ako kapitolu s otvoreným koncom. Svoju teóriu opiera o správanie lodných vĺn, ktoré dokážu klamať ľudské zmysly.
Keď sa plavidlo pohybuje priamo k pozorovateľovi, pôvod vĺn pôsobí zreteľne. Inak však situácia vyzerá pri pohybe kolmo pred zrakom. Vtedy sa jednotlivé vlny javia ako tmavé, pevné tvary. Pri pomalej rýchlosti vzniká viac kratších vĺn. So zrýchľovaním sa počet znižuje a ich dĺžka rastie. Niekedy sa línie spájajú do súvislého pásu. Takýto jav vytvára silnú ilúziu, ktorá pôsobí presvedčivo.
Napriek vizuálnej sile však tento efekt nestačí. Shine teda na záver dodáva, že Nessie z jazera Loch Ness vníma skôr ako znovuzrodený námorný mýtus, nie ako skutočnú bytosť.
