Najmladší vrahovia Británie vraždili už ako desaťroční. Z ohavnosti ich činu sa jednoducho obracia žalúdok

Niektoré zločiny sú svojimi špeciálnymi okolnosťami natoľko šokujúce, že celá spoločnosť zostane ochromená a justičný systém je postavený pred výzvu, pri ktorej riešení si musí dobre premyslieť každý jeden krok. Vo Veľkej Británii je takýmto prípadom tragická udalosť z 12. februára 1993 – dieťaťom bola nielen obeť brutálnej vraždy, ale aj dvaja páchatelia.

Od akého veku je človek plne zodpovedný za následky svojho konania? Je treba páchateľov brutálnych trestných činov trvalo izolovať od spoločnosti alebo sa, naopak, snažiť ich napraviť a začleniť do spoločnosti? Má verejnosť právo poznať mená podozrivých či páchateľov? Akému trestu má čeliť dieťa, ktoré sa dopustilo bezprecedentne krvavého zločinu? Tieto a mnohé podobné otázky si kládla britská spoločnosť počas ostro sledovaného súdneho procesu.

Únos za bieleho dňa

Jednou z najviac poburujúcich vecí na tejto tragédii je to, s akou ľahkosťou sa dvojici páchateľov podarilo vykonať svoj zločin. Robert Thompson a Jon Venables boli dvaja desaťroční chlapci, ktorí mali vo zvyku vyhýbať sa školskej dochádzke a namiesto toho sa motali po meste Bootle a venovali sa kadejakým grázlovstvám – najčastejšie kradli drobnosti v obchodoch.

Jedného dňa sa Thompsonovi a Venablesovi už málilo kradnúť veci a rozhodli sa k niečomu omnoho ohavnejšiemu – ukradnúť dieťa. Obeťou ich snáh sa stal len dvojročný James Bulger. Malý James sprevádzal svoju mamu Denise pri nákupoch – stačilo len pár sekúnd, čo pustila jeho ruku pri platení v mäsiarstve, a bol fuč.

Napriek nízkej kvalite obrazu je zo záznamu bezpečnostnej kamery zrejmé, že Venables okolo 15:40 chytil Jamesa za ruku a odviedol ho z obchodu. Thompson kráčal pred nimi. Policajti zo záznamu vyčítali aj to, že Venables a Thompson počas dňa dôkladne sledovali svoje okolie, čiže sa zrejme snažili vyhliadnuť si vhodnú obeť.