Slovenská kinematografia prežíva v posledných pätnástich rokoch mimoriadne úspešné obdobie. Práve počas neho sa našim tvorcom podarilo definitívne vystúpiť z tieňa lokálneho trhu. Od prestížnych Benátok cez ikonické Cannes až po triumf v Zürichu. Slovenské príbehy dnes rezonujú na svetových festivaloch viac než kedykoľvek predtým a získavajú si rešpekt kritiky aj medzinárodného publika.
V nasledujúcom prehľade ti predstavíme niekoľko výnimočných snímok, ktoré svojím vizuálnym spracovaním a odvážnymi témami posunuli hranice domácej tvorby. Tieto filmy nie sú len zbierkou ocenení, ale predovšetkým živým dôkazom talentu slovenských filmárov.
Otec a Svetlonoc
Dajme toho najväčšieho hráča preč zo stola. Tento najnovší úspech režisérky Terezy Nvotovej potvrdil jej postavenie v európskom filme, keď na prestížnom festivale v Zürichu získal hlavnú cenu za najlepší hraný film. Snímka je hlbokou psychologickou sondou do vnútra muža, ktorý sa po tragickej udalosti snaží vyrovnať s ochromujúcim pocitom viny a nájsť si cestu späť k schopnosti žiť.
Nvotová tu majstrovsky vykresľuje rodinný rozpad a krehkosť odpustenia. Naplno pritom využíva modernú réžiu, ktorá sa sústreďuje na bravúrne herecké výkony hlavných predstaviteľov. Ondrík za svoj výkon na filmovom festivale v Palm Springs získal cenu FIPRESCI za stvárnenie hlavnej postavy vo filme. Treba ale pripomenúť, že Nvotovej predošlý film Svetlonoc si tiež odniesol niekoľko cien z filmového festivalu Stiges.
Spoveď
A tu máme azda najväčší slovenský úkaz za posledné roky. Mladá slovenská režisérka Rebeka Bizubová dosiahla prelomový úspech na medzinárodnej scéne, keď so svojou krátkometrážnou dokumentárnou snímkou Spoveď triumfovala v silnej celosvetovej konkurencii.
V New Yorku si prevzala prestížneho strieborného študentského Oscara, pričom o toto uznanie sa uchádzalo viac ako 3 100 diel z takmer tisícky univerzít po celom svete. Snímka Spoveď je mimoriadne osobnou a odvážnou výpoveďou.
Režisérka sa v nej vracia k vlastnej bolestivej skúsenosti s obťažovaním v cirkevnom prostredí. Režisérka vo svojom dokumente spätne analyzuje svet, aký bol pred traumou, a hľadá odpovede na kľúčovú otázku, či je vôbec možné sa po takomto zážitku úplne vnútorne oslobodiť.
Nech je svetlo a Eva Nová
Tento film od režiséra Marka Škopa zaznamenal výrazný medzinárodný úspech na prestížnom festivale v Karlových Varoch. Tam si Milan Ondrík za stvárnenie otca bojujúceho s radikalizáciou vlastného syna odniesol Cenu za najlepší mužský herecký výkon.
Jeho strhujúce a surové podanie postavy Milana, ktorý balansuje medzi láskou k rodine a morálnym zdesením z reality slovenskej dediny, presvedčilo porotu o výnimočnosti tohto diela a potvrdilo pozíciu snímky medzi najzásadnejšími slovenskými drámami posledného desaťročia.
Marko Škop pritom so svojimi dielami zažiaril aj ďalej než v Česku. Jeho dráma Eva Nová získala v Toronte prestížnu cenu filmovej kritiky FIPRESCI. Príbeh o kedysi slávnej herečke, ktorá sa po liečbe z alkoholizmu snaží získať späť lásku svojho syna, stojí na fenomenálnom výkone Emílie Vášáryovej. Film je drsným, no hlboko ľudským pohľadom na druhú šancu a cenu, ktorú musíme zaplatiť za chyby z minulosti.
Cenzorka
Režisér Peter Kerekes si z filmového festivalu v Benátkach odniesol cenu za najlepší scenár za tento unikátny projekt, ktorý stiera hranice medzi hraným a dokumentárnym filmom. Príbeh nás zavedie do ženskej väznice v ukrajinskej Odese. Tam sledujeme osudy matiek, ktoré si odpykávajú tresty v blízkosti svojich detí. Cez postavu dozorkyne Iriny film citlivo skúma témy materstva, samoty a túžby po blízkosti v prostredí, kde sú emócie pod prísnym dohľadom.
Služobníci
Ivan Ostrochovský priniesol čiernobielu politickú drámu, ktorá mala premiéru na Berlinale a získala Cenu za réžiu v Gente. Okrem toho nazbierala aj rôzne ďalšie ceny naprieč Luxemburskom, Belgickom či Ukrajinou.
Dej sa odohráva v totalitnom Československu na teologickej fakulte, kde mladí seminaristi stoja pred fatálnou voľbou medzi kolaboráciou s režimom a vernosťou vlastnému svedomiu. Film vyniká minimalistickou estetikou a dusivou atmosférou strachu, ktorá dokonale ilustruje morálny rozklad v čase totality.
Out
Tento film režiséra Györgya Kristófa sa zapísal do histórie ako prvý slovenský zástupca v oficiálnej sekcii Un Certain Regard v Cannes. Road movie o starnúcom Ágostonovi, ktorý cestuje východnou Európou za prácou a snom o veľkej rybe, ponúka špecifický absurdný humor a vizuálnu precíznosť. Je to melancholické rozprávanie o kríze identity a pocite cudzosti v meniacom sa svete.
Raději zešílet v divočine
Dokumentárna snímka režiséra Mira Rema prináša fascinujúci a hlboko intímny portrét dvojičiek Frantu a Ondru. Nejde tu o obyčajné dvojičky. Film je originálnym portrétom dvoch „večných detí“, ktoré žijú v magickom, takmer uzavretom svete zdieľaných rutín a neoddeliteľného spolužitia.
Táto vizuálne podmanivá sonda do duality ľudskej duše, ktorá skúma, či je možné uniknúť svetu nesúcemu vašu vlastnú tvár, rezonovala aj na festivale v Karlových Varoch, odkiaľ si odniesla veľké ocenenie za najlepší film.
Koza
Ivan Ostrochovský v tomto filme o bývalom olympijskom boxerovi Petrovi Balážovi získal nomináciu na najlepší debut na Berlinale a desiatky cien po celom svete.
Film, v ktorom hrajú neherci samých seba, je surovým a naturalistickým zobrazením sociálneho dna. Sleduje Kozu na jeho zúfalej ceste po európskych ringoch, kde každým inkasovaným úderom bojuje o peniaze na interrupciu svojej partnerky.
Môj pes Killer
Režisérka Mira Fornay získala za túto mrazivú drámu hlavnú cenu Tiger Award v Rotterdame. Príbeh sa odohráva na slovensko-moravskom pomedzí a sleduje mladého skinheada Mareka, ktorého život definuje nenávisť a rasové predsudky. Keď vypláva na povrch rodinné tajomstvo o jeho rómskom bratovi, Marek je konfrontovaný s rozpadom vlastného sveta postaveného na násilí.
Slepé lásky
Práve tento film Juraja Lehotského odštartoval moderné úspechy slovenskej kinematografie cenou Medzinárodnej konfederácie artových kín na festivale Cannes. Dokumentárne ladená snímka nazerá do intímneho sveta nevidiacich ľudí a ich snov o láske. Lehotský tu ukázal obrovskú dávku empatie a vizuálnej poézie, čím nastavil vysokú latku pre celú generáciu súčasných slovenských filmárov.
