Nie je to tak dávno, čo sa vedcom z americkej spoločnosti Colossal Biosciences podarilo vrátiť späť do existencie vyhynutého pravekého vlka. Teraz sa spoločnosť znova hlási do akcie a hovorí, že spravila významný krok k tomu, aby vrátila späť aj iného tvora – nelietavého obrieho vtáka Doda. Ako uvádza web The Guardian, Dodo vyhynul počas 17. storočia, no vedci by ho mohli znova vrátiť späť do jeho prirodzeného prostredia – na ostrov Maurícius.
Firma z Texasu, známa aj plánmi na oživenie mamutov a pravekých vlkov, uviedla, že sa jej podarilo vypestovať tzv. zárodočné bunky holubov – predstupeň vajíčok a spermií. Keďže Dodo patril do čeľade holubovitých, ide podľa vedcov o kľúčový krok k jeho znovuzrodeniu po viac než troch storočiach.
Na proces využívajú geneticky upravené sliepky, ktoré majú slúžiť ako náhradné matky. Do ich tiel budú vedci vkladať bunky holubov nikobarských, najbližších žijúcich príbuzných Doda. Následne dôjde ku genetickým úpravám, ktoré vtákom postupne prinesú charakteristické črty – od tvaru tela až po typickú hlavu a zobák.
Dodo sa vracia
„Reálne hovoríme o horizonte piatich až siedmich rokov, určite to nebude trvať dvadsať,“ vyhlásil šéf Colossal Biosciences Ben Lamm. Podľa neho sa už hľadajú bezpečné oblasti bez potkanov a iných inváznych druhov, kde by mohli vtáky opäť voľne žiť. „Naším cieľom nie je vytvoriť len pár jedincov, ale populáciu s dostatočnou genetickou rozmanitosťou, aby prežila v prírode,“ dodal.
Dodo kedysi obýval pralesy Maurícia, kde nemal prirodzených predátorov. Osud mu spečatili až európski námorníci, ktorí ho začali masovo loviť. K vyhubeniu prispeli aj prinesené druhy ako prasce, opice či potkany, ktoré vyplienili hniezda. Posledný spoľahlivý záznam o vtákovi pochádza z roku 1662 od holandského námorníka, ktorý ho opísal ako „veľkú hus“.
Existujú aj pochybnosti
Vedci Colossalu veria, že ich technológia založená na úpravách génov pomocou Crispru dokáže vrátiť tento druh späť. Nie všetci odborníci však zdieľajú optimizmus. Evolučný biológ Leonardo Campagna z Cornellovej univerzity upozorňuje, že zostaviť genetickú „mapu“ Doda je mimoriadne zložité. „Môžeme vytvoriť vtáka, ktorý sa podobá na to, čo si myslíme, že bol Dodo, no nikdy si nemôžeme byť istí, či je to naozaj on,“ varuje.
Ďalší vedci sa obávajú aj širších následkov. V čase, keď sú ohrozené približne dva milióny druhov, môže snaha o oživenie vyhynutých zvierat pôsobiť ako odvádzanie pozornosti od reálnych problémov – ničenia biotopov, klimatickej krízy či pytliactva. Biológ Rich Grenyer z Oxfordskej univerzity varuje pred „morálnym hazardom“. Podľa neho hrozí, že verejnosť získa pocit, že vyhynutie druhov už nie je tragédiou, pretože „ich vieme vrátiť späť“.
Colossal Biosciences však tvrdí, že nechce konkurovať tradičnej ochrane prírody, ale dopĺňať ju. Spoločnosť medzitým získala ďalších 120 miliónov dolárov od investorov, čím sa jej hodnota vyšplhala na 10,2 miliardy. Medzi podporovateľmi sa objavili aj známe mená ako Tom Brady, Paris Hilton, Tiger Woods či režisér Peter Jackson, ktorý sa zaujíma o oživenie vtáka Moa – obrovského nelietavého vtáka z Nového Zélandu.
