„Najprv sa nauč byť šťastný sám“: Realita alebo mýtus? Slovenská vzťahová terapeutka odpovedá a vysvetľuje, kedy je single život zdravý

Single život už dávno nie je len prechodné obdobie medzi vzťahmi. Mnohí ľudia si ho vedome vyberajú ako formu naplneného a zdravého života – no iní sa k nemu uchyľujú z obavy zo zranenia či sklamania. Slovenská vzťahová terapeutka a psychologička Ivana Čergeťová vysvetľuje, prečo nie je single status zlyhaním, ako ho odlíšiť od izolácie a či sa dá „odvyknúť“ od intimity.

Čoraz viac ľudí sa vedome rozhoduje pre single život. Je to podľa vás znak zdravej sebarealizácie alebo skôr útek pred blízkosťou a zodpovednosťou?

Dnešná generácia má oveľa širšiu paletu možností, ako si vytvoriť spokojný život – a niektorí ľudia zistia, že k tomu nutne nepotrebujú partnerský vzťah. Pre mnohých je to vedomé rozhodnutie, ktoré vychádza zo sebapoznania. No zároveň platí, že niektorí sa k single životu uchyľujú – ako k bezpečnej zóne po ťažkých vzťahových skúsenostiach. Nie je to znak zlyhania, ale obranný mechanizmus, ktorý chráni pred ďalším zranením. Rozdiel je v tom, či človek žije sám z úľavy alebo z úzkosti. A práve preto aj ja osobne v tejto dobe s mojím tímom vytvárame digitálne riešenia, ako ľudí podporiť v žití v bezpečných vzťahoch.

Môže byť dlhodobý single život rovnako naplnený a psychicky vyvážený ako partnerský vzťah – alebo človeku predsa len niečo chýba?

Jednoznačne áno – za predpokladu, že človek žije vedome a aktívne, nie len pasívne „prežíva“. Duševnú pohodu neprináša vzťah ako taký, ale kvalita vzťahov, ktoré máme – a to môžu byť aj hlboké priateľstvá, komunitné väzby alebo zmysluplná práca. Chýbať môže fyzická blízkosť, dotyk, zdieľané rituály – no nie každému rovnako. Kto si vie tieto potreby vedome napĺňať inak (napr. cez dotyk v pohybe, objatia s blízkymi, emocionálne rozhovory), vie byť psychicky veľmi vyrovnaný aj bez partnera.