Sedem hodín a robota sa začína
Väzni boli v gulagu nútení do rôznych typov otrockých prác. Rúbanie stromov, konštrukcia železničných tratí, obrábanie polí, ťažba uhlia a iných surovín alebo stavba megalomanských projektov. Pred započatím roboty sa ale väzni najprv museli na pracovisko dostať. Niekedy až hodiny trvajúci pochod naprieč pustatinou si veľakrát zobral daň na životoch. Väzni sa museli buď prebárať snehom, alebo sa kĺzať po ľade a blate.
Väzni sa často stávali obeťami pracovných nešťastí, popritom museli vykonávať neľudskú prácu, väčšinou približne 10 až 12 hodín denne. Mali minimálnu pracovnú výbavu a prestávky boli, ak k nim vôbec došlo, taktiež dovolené v najmenšom počte. Gulag na Sibíri svojich väzňov väčšinou zamestnával hlavne rúbaním stromov. Polorozpadnuté sekery, metre snehu, popadané telá a neutíchajúci mrazivý vietor.
O dvanástej dochádzalo k obednej prestávke. Pod obedom si môžeme znova predstaviť tú istú polievku s tým istým krajcom chleba. Bitky o jedlo pokračovali a nervozita medzi väzňami stúpala. Lídri zoskupení medzi sebou obchodovali a získavali pre svoju skupinu viac jedla, cigarety alebo v najlepšom prípade alkohol. Cigarety a alkohol boli najväčšie komodity, kvôli ktorým sa väzni vedeli aj zabiť.
Po obednej prestávke boli väzni dozorcami zvolaní do práce a otroctvo pokračovalo. Blížil sa večer a jeden väzeň za druhým padal na kolená. Náš modelový väzeň pravdepodobne premýšľal nad samovraždou, avšak na niečo také človek ťažko hľadal odvahu, a čo je ešte horšie, nemal to ako poriadne spraviť. Predmetov, s ktorými by bola smrť rýchla a bezbolestná, bolo v tábore totižto veľmi málo.
Večerné hodiny v gulagu
Po desivom pochode späť do tábora nastal čas na večeru. Znova išlo iba o polievku s chlebom. Tento moment bol však pre väzňov výnimočný, keďže predstavoval asi dve hodiny, počas ktorých mali voľný čas. Naprieč týmito hodinami dochádzalo k ako-takému sociálnemu životu väzňov. Tí sa zhlukovali do svojich skupín, obchodovali, diskutovali a sťažovali sa.
V tomto čase museli väzni niektorých gulagov podstupovať „politickú re-edukáciu“, počas ktorej boli nútení počúvať a sledovať propagandu. Obvykle ale išlo skôr o diskusie, bitky, dohody a obchody. Náš modelový väzeň by pravdepodobne predal dve polámané cigaretky, ktoré našiel vo svojom vrecku, za kus dodriapanej látky. Tú by použil ako šál, aspoň ako-takú ochranu pred krutým počasím.
O deviatej znova zazvonili sirény a väzni boli zas zoradení na hlavnej „ulici“ gulagu. Tento úkon mohol trvať aj niekoľko hodín, hlavne ak nejakí väzni chýbali. Mrazivý vietor, blato, neutíchajúci kašeľ a smrad. Všetky tieto neprívetivé podmienky sa miešali a vytvárali dokopy neznesiteľne dlhé čakanie. Eventuálne to ale prišlo. Odchod na smradľavé a studené ubytovanie.
Niekto sa určite pokúsil zakúriť v piecke, ruku k dielu sa pravdepodobne pokúsil priložiť aj náš modelový hrdina, ktorý chcel do piecky hodiť suchý krajec chleba, aby prikúril. Jeden z väzňov ale na uhoľ očernený chlieb vyberá z piecky a dojedá ho. O jedenástej hodine sa v tábore zhasínali svetlá a gulag bol od toho momentu pohltený tmou a po smrti prahnúcim chladom.
Gulag a jeho nekonečný kolobeh smrti a práce
Do rána bol muž, ktorý zjedol ohorený chlieb z piecky, mŕtvy. Náš modelový väzeň sa prebudil vedľa nehybného tela, avšak sirény sa už rozozneli naprieč celým táborom. Bol čas vstávať a pracovať. Kolobeh sa znova začínal. Pracovné tábory alebo gulagy zažívali vrcholné čísla väzňov od roku 1918 až do 1960.
Podobné pracovné tábory sa ale v krajine objavili aj omnoho skôr, avšak v menšom počte a efektivite. Až po ruskej revolúcii v roku 1918 sa gulagy rozmohli naprieč celou krajinou a ich počet rástol hlavne za vlády diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina. Za jeho moci mohlo byť v niektorých táboroch uväznených aj viac než 50 000 väzňov.
Počas druhej svetovej vojny v gulagoch vymrela približne štvrtina väzňov, keďže zásoby jedla a stavebných materiálov boli všetky smerované do vojska. Rôzne zdroje uvádzajú rôzne čísla. Ruské záznamy uvádzajú, že v gulagoch zomrelo iba 1,6 milióna väzňov. Pravda je ale pravdepodobne o dosť horšia, keďže aj keď väzeň nezomrel v tábore gulag, pobyt v ňom mohol spôsobiť celoživotné zdravotné problémy. Tie preživších väzňov eventuálne usmrtili. Počet stratených životov sa teda v skutočnosti môžu pohybovať v hodnotách viac než desať miliónov.
Téma gulag bola nespočetne veľakrát spracovaná všetkými možnými umeniami, najdôležitejším z nich je asi kniha od Alexandra Solženicyna s názvom Súostrovie Gulag. Pracovné tábory priebežne vystupujú aj v tvorbe Dostojevského, ako napríklad Zápisky z mŕtveho domu.
