Detstvo je krásne aj preto, že človek v ňom verí veciam s absolútnou istotou. Nepotrebuje dôkazy, analýzy ani skeptické otázky. Stačí, že to povedal dospelý, kamarát, starší súrodenec alebo že sa to tak jednoducho nejako cítilo. A zrazu z toho bola pravda, o ktorej sa vôbec nepochybovalo. Mnohé z týchto „právd“ dnes znejú smiešne. No vtedy tvorili úplne normálnu súčasťou nášho sveta. Až dnes si uvedomujeme, že to vlastne boli klamstvá.
Dospelí vedia všetko
Toto je asi najväčšie klamstvo detstva vôbec. Ako dieťa si mal pocit, že dospelí majú odpovede na všetko. Vedia, čo robiť, čo povedať, kam ísť, ako vyriešiť problém, prečo sa dejú veci aj čo bude zajtra. Boli to bytosti, ktoré pôsobili, že majú život pevne v rukách.
A potom človek vyrástol. A zistil, že polovica dospelosti stojí na improvizácii, googlení, predstieraní pokoja a dúfaní, že sa to nejako vyrieši. Tento moment býva veľmi nepríjemný. Zrazu nielenže dospelí nevedia všetko, zrazu si aj ty jedným z nich.

Peniaze sa nejako objavia
Ako dieťa si vnímal peniaze zvláštne. Boli jednoducho súčasť sveta. Keď bolo treba niečo kúpiť, nejako sa to vyriešilo. Človek si nevedel predstaviť, čo všetko za tým stojí. Výplata, nájom, účty, potraviny, rezervy, ceny. To všetko bolo mimo detského horizontu.
Preto vznikal pocit, že peniaze sú niečo, čo dospelí proste majú. Až dospelosť ukázala, aké absurdné množstvo premýšľania, stresu a organizácie sa skrýva za tým, keď chce človek len normálne fungovať.
Keď vyrastiem, budem si robiť, čo chcem
Ako dieťa si mal pocit, že dospelosť je absolútna sloboda. Nikto ti nebude hovoriť, čo máš jesť, kedy máš ísť spať, či si si upratal izbu alebo prečo nemôžeš ísť von. Budeš si robiť, čo chceš. Realita? Môžeš si robiť, čo chceš, no zároveň musíš robiť veľmi veľa vecí, ktoré vôbec robiť nechceš. A to je detail, ktorý detstvo dosť nefér zamlčalo.

Veľké veci robia človeka šťastným
V detstve sa zdalo, že šťastie je vždy niečo veľké. Veľký výlet, veľký darček, veľká atrakcia, veľký deň. Až časom človek zistí, že najväčšiu radosť mu vedia spraviť absurdne obyčajné veci. Voľný večer. Chladnička s jedlom. Ticho. Umyté vlasy. Zrušený plán. Dobrý spánok. A práve to je možno najzvláštnejšie zistenie zo všetkých. Nie že by detstvo klamalo úmyselne. Len ešte nevedelo, akú hodnotu raz budú mať tie malé, nenápadné veci.
Klamstvá, ktoré boli súčasťou čara
Na týchto detských „pravdách“ je najlepšie to, že neboli škodlivé. Skôr tvorili zvláštnu mäkkú vrstvu sveta, v ktorom sa dalo veriť, že dospelí majú všetko vyriešené, leto je nekonečné a budúcnosť vyzerá jasne.
A možno práve preto na ne spomíname s takou nostalgiou. Nie preto, že by boli pravdivé. Ale preto, že patrili k obdobiu, keď svet ešte nebol taký komplikovaný a človek si mohol dovoliť veriť úplným hlúpostiam s čistým presvedčením.




















