Ako malí sme sa báli veľa a často. Nik nehovorí, že sa ako dospelí nebojíme občas tiež, no náš strach sa zhmotnil v iné veci. Kedysi to boli bubáci, moment, v ktorom nás mamina na chvíľu opustila, a teraz sú to dane, platenie účtov či možný vyhadzov z práce. Ako malí sme sa všetci báli takmer rovnakých vecí, na ktoré si už možno zabudol, preto sme sa rozhodli, že ti ich pripomenieme. 

Keď ťa mama nechala stáť pri pokladni, lebo po niečo odbehla

Napätie v tebe sa zvyšovalo čoraz viac, keď mamina neprichádzala a pokladníčka už nebodaj začala blokovať váš tovar. V hlave si si hovoril: „Mami, kde si? Poď už sem, prosím.“ Obzeral si sa a mama nikde. Už si sa v duchu modlil, aby konečne prišla, lebo si sa bál, že teta za pokladňou naúčtuje celý nákup a ty nebudeš vedieť, čo robiť.

Kožkári, cigáni a strigy

Ak sme nepodliehali nejakým našim iracionálnym strachom bežným pre malé deti, tak nás niečím strašili rodičia. Zväčša, keď sme boli zlí alebo sme si neupratovali hračky, tak sme počúvali o tom, ako nás prídu vziať kožkári, cigáni či strigy. Najhoršie na tom bolo, že tí kožkári naozaj aj chodili, takže si mal dôkaz o ich existencii a o dôvod viac, prečo sa ich naozaj báť.

Tá jedna tmavá miestnosť v dome či byte

Každý, kto vyrastal v dome, sa ako malý bál nejakej miestnosti v ňom. Zväčša to bolo nejaké temné podkrovie, pivnica či špajza. Miesto, kam sa chodilo len zriedka a bolo akousi odľahlou časťou domu. Vždy tam bolo príliš veľké ticho a každé jedno šuchnutie ťa dokázalo vydesiť na smrť. Veľakrát sa nejaké takéto miesto nachádzalo aj u starých rodičov.

Dali ti dostatok peňazí na nákup, no ty si sa aj tak bál, že ti nevystačia

Mama ťa poslala do obchodu kúpiť múku, ktorá stojí pár centov. Z peňazí, ktoré ti dala, by si kúpil aj sladkosti pre celú triedu, no ty si bol aj tak v strese, že ti to náhodou nevyjde. Ostaneš pri pokladni stáť a budú na teba ukazovať prstom, lebo nebudeš mať dostatok peňazí. Nočná mora.

Nebezpečné biele dodávky s tmavými sklami

Tých sa občas bojíš aj teraz. Strach z bielych dodávok bol oprávnený. Mnohým z nás o nich hovorili rodičia a istú dobu sa o nich dosť hovorilo aj v mediách, v spojitosti s kradnutím detí. A ak ťa na ne náhodou neupozornili rodičia, tak si sa o strašidelných dodávkach, do ktorých zlí ľudia lákajú deti, aby ich ukradli na orgány, dozvedel inak.

Ktokoľvek, kto ťa nútil jesť

Výsadou väčšiny detí je vyberavosť v jedle. Najradšej by si jedol iba sladkosti či slané prkotiny, no rozhodne nie nejaké prívarky, držkové či mäso akéhokoľvek druhu. Stávalo sa ti potom, že ťa niekto nútil jesť s vyhrážkou, že nedostaneš žiadne sladkosti, alebo ti bude odopretá iná zábavka detského života. Takto sme mnohí nasilu zjedli veľa jedál, ku ktorým máme doživotne vytvorený zlý vzťah.

Injekcie a odbery krvi

Ďalšia z vecí, ktorých sa niektorí doteraz bojíme. Už aspoň nerobíme taký veľký cirkus, ako sme robili vždy, keď nás mali očkovať alebo nám mali brať krv. Skrátka, akákoľvek ihla sa priblížila k nášmu telu, znamenalo to pre nás obrovský strach. Podobný sme prežívali aj u zubára, no ten mnohým z nás ostal aj v dospelosti.