Nie všetko v tvojom živote sa napokon vyvŕbi tak, ako by si na prvý pohľad očakával. Počas dospievania – a aj po ňom – každý tvor, pobehujúci po tejto modrej planéte narazí na čosi, čo ho, bohužiaľ, nemilo prekvapí a toto sú tie veci, s ktorými si sa už určite stretol.
1. Miešané koktaily
Miešané koktaily sú darom z horúcich pekiel maskovaným sladkastou chuťou na jazyku a šarmantne odrezaným kúskom pomaranča na okraji pohára. Vyzerajú lákavo, hýria všetkými možnými farbami a človek by ani nepovedal, akú šarapatu dokážu za pár chvíľ napáchať. Chutia takmer ako čistý džús, ten malý so slamkou, čo sme si predražený kupovali v školskom bufete a na dva dúšky ho vypili až do dna, nezanecháva trpkastú pachuť alkoholu v ústach a v luxusnom pohári pôsobí naozaj honosne. No tak si dopraješ jeden, druhý, hlava sa ti ešte stále netočí… A potom zrazu ani nevieš ako, sedíš v jarku na okraji cesty a oduševnene gr*áš na vlastné nohy. Ešteže si aspoň v tom podniku vyzerala ako pravá dáma, keď si sa namiesto piva obdarovala radšej týmto pestrofarebným lámačom opätkov.
2. Poobedná siesta
Je úplne jedno, či si zatiahol prvé dve hodiny a zvyšok vyučovania prespal na lavici, pretože už len pobyt v miestnosti s akoukoľvek tabuľou je natoľko vyčerpávajúci, že ti viečka vážia dvesto kilogramov v sekunde, ako nastúpiš do autobusu. Lenže poobedňajší šlofík môže končiť dvoma alternatívami. Prvá, tá po ktorej všetci tak bytostne prahneme, končí tvojim oddýchnutým novým ja sršiacim energiou, ktoré si podľa novoročných predsavzatí ihneď oblieka športové oblečenie a beží do fitka alebo sa minimálne celý zvyšok dňa venuje akejkoľvek inej prudko produktívnej činnosti. Človek, ktorý sa takto zobudí by mal seriózne vyhrať ocenenie a ochranu UNESCO, lebo je to druh na pokraji vyhynutia. A potom je tu zbytok ľudskej populácie, vrátane tvojej maličkosti, čo sa zobudí ako zbitý pes, dve hodiny nie je schopný vydedukovať ani správne storočie, v ktorom sa ocitol a to, čo ostalo z načatého dňa, úspešne míňa na hlboké úvahy o nesmrteľnosti chrústa.
3. Rad pri pokladni
Rad pri pokladni je ešte väčší klamár ako ten tvoj ex, čo by ti aj s rúžom na golieri bol schopný odprisahať, že ti nezahýba, len sa uchádza o prácu Avon lady a chcel na pohovore zaujať. Keď dostavíš svoje ctené pozadie k pokladniam, vždy je tam jedna, pri ktorej stoja dvaja ľudia s jednou horalkou a tá druha, kam sa pristavil celý národ s nákupom, ktorý by uživil menší kontinent. A tvoje logické myslenie nepustí. Samozrejme, že sa zaradíš do toho kratšieho radu – nie si predsa idiot. Lenže to si si, pravdaže, nevšimol, že za tvojou pokladňou sedí akýsi zvráskavený tristokilový tvor s čiastočkami prachu usadenými medzi jednotlivými špekmi na bruchu, ktorý by si nepochybne vybojoval vlastnú vitrínu (gigantických rozmerov) v akomkoľvek prírodovedeckom múzeu, keby sa mu čo len trošku chcelo. A tak len vidíš, ako ten dlhočizný rad v pokladni oproti mizne rýchlosťou svetla, ľudia sa už päťkrát vystriedali za iných, a ten tvoj posledný mohykán stále bojuje s jednou posranou horalkou. Vzdávaš to, pomaly sa odtackáš k vedľajšej pokladni, si štvrtý na rade. Na čele ti nabehla žila, hovoríš si, že ak ťa dnes n*jebne, tak už to nepríde a slečna turbo pokladníčka zatiaľ odbavuje ďalšieho zákazníka. Potia sa ti ruky, v obchode je asi tristo stupňov, ale už si druhý na rade… A v tom slečna vyhodí ceduľku, lebo jej treba cikať.
4. Baterka na telefóne
Žijeme v dobe, kde mobilné telefóny opatrujeme lepšie ako vlastné deti, no aj tak občas víťazí naša vlastná lenivosť a radšej by si vykrvácal niekde uprostred lesa s veveričím trusom na čele, akoby si mal dvihnúť obal análneho otvoru a ísť si nabiť mobil. Lenže potom sedíš v autobuse, náramne si užívaš romantickú scenériu trúbiacich vodičov v kolóne na obchvate pri západe slnka, obratný vodič kľučkuje s tým tristo tonovým strojom, aby konečne obehol havárku, ktorá vás zdržovala už minimálne trištvrte hodinu a vtom ti dá tvoj mobil trpké zbohom. Skape, odíde, spomienka naň sa vytráca, akoby tam ani nikdy nebol… Niežeby ťa predtým trikrát nevaroval a niežeby si sám sebe pred dvomi hodinami kontinuálne nepripomínal, že si ho máš nabiť, ale aj tak to bol šok, ktorý ti otriasol srdiečkom. Čo teraz ako budeš robiť? Nekonečná cesta autobusom s tvojim obľúbeným songom v ušiach je jedna vec, ale za zvukov tichého poprdkávania toho obrovského chlapíka, ktorý sa očividne pred nástupom do tohto prostriedku počastoval poriadnou dávkou fazuľovej polievky? Zlý sen.
5. Vlasy
V tomto bode sa nájde prevažne nežné pohlavie, ale my tu u nás nikoho nesúdime, takže páni, ráčte sa stotožniť tiež. Poznáte ten pocit, keď ráno vleziete do kúpeľne a s úľavou zistíte, že vaše tornádoidné pohyby počas spánku neboli natoľko devastačné, aby ste si museli umývať vlasy? Áno, tu trošku čosi odstáva, ale nič katastrofálne, čo by stálo za tých extra dvadsať minút v sprche. A keď sa táto počiatočná radosť skĺbi s raňajším pribrzdeným mozgom, nedostatkom času a prázdnotou zívajúcim žalúdkom, dokážete zabudnúť, ako vás vaša koruna krásy vie poriadne odžubať. Ona hoci pred sprchou vyzerá celkom dôstojne, no po tom, čo sa uvidíte v zrkadle máte pocit, že vás niekde medzi sprchovým kútom a umývadlom ošťalo stádo hovädzieho dobytku. Ani cop to nezachráni, ani drdol, na čapicu nie sú vhodné klimatické podmienky a tak len chodíš, p*čuješ a sama sebe sľubuješ, že už sa nikdy nenecháš takto oblbnúť. No nanešťastie, ďalšie ráno si presne rovnako rozospatá, lenivá a hladná…
Titulná fotka: pixabay.com
