Sme vo vesmíre sami? Táto otázka máta ľudí, vedcov či filozofov už stáročia. Zatiaľ na ňu nemáme definitívnu odpoveď, hoci odborníkom pripadá naivná predstava, že by sa inteligentný život mohol vyvinúť len na Zemi.
Podľa niektorých ľudí však mimozemšťania nielenže existujú, ale dokonca nás aj navštevujú a unášajú. Mimozemské únosy sú populárnym fenoménom, ale podľa mnohých vedcov ide jednoducho o podvrhy (či už zámerné, alebo nie). Je to naozaj tak? Poď sa s nami pozrieť na 5 najpodivnejších údajných únosov, v ktorých mali mať prsty mimozemšťania.
1. Frederick Valentich
Záhadné zmiznutie Fredericka Valenticha patrí k najzaujímavejším hádankám. Veľkej pozornosti sa mu dostalo najmä preto, lebo Valentich zmizol aj so svojím lietadlom Cessna 182L priamo počas letu. Stalo sa to 21. októbra 1978.
Valentich na lietadle smeroval na ostrov King Island, ale krátko po siedmej večer sa spojil s leteckými prevádzkovými službami a informoval ich, že ho prenasleduje neznáme lietadlo.
Najprv si myslel, že ide o ďalšieho pilota. Objekt mal vyžarovať silné zelené svetlo. Dispečeri mu však oznámili, že na prístrojoch nie je vidieť žiadne iné lietadlo. Valentich nervózne dodal, že doletí na koniec plánovanej cesty. Na záver povedal: „Ten objekt sa vznáša nado mnou. Je nado mnou a nie je to lietadlo.“
Nasledovalo niekoľko sekúnd zvláštnych „kovovo znejúcich“ zvukov a spojenie sa prerušilo. Valentich do svojho cieľa nikdy nedoletel. Nikdy sa nepodarilo nájsť ani pilota, ani vrak jeho Cessny. Podľa ufológov či Valentichovho otca Guida bol Frederick unesený mimozemšťanmi. Skeptici sa skôr prikláňajú k záveru, že pilot sa dostal do stavu silnej dezorientácie a havaroval do oceánu.
2. Betty a Barney Hillovci
Prípad manželov Barneyho a Betty Hillovcov patrí k vôbec najznámejším prípadom údajného mimozemského únosu. Podľa ich slov boli obaja unesení mimozemšťanmi 19. septembra 1961. Okolo pol jedenástej v noci sa pár vracal z dovolenky do Portsmouthu.
Betty na oblohe spozorovala zvláštne svetlá. Tie sa podľa nich pohybovali mimoriadne zvláštne. Barney zastavil auto a vystúpil, aby sa na ne mohli lepšie pozrieť. Betty neskôr vypovedala, že videla lietajúci tanier, ktorý hral všetkými farbami, a zdalo sa, že sa k nim približoval.
Manželia pokračovali v ceste a následne zistili, že tajomný objekt ich prenasleduje. Napokon pristál priamo pred nimi. Barney cez jeho sklá videl asi 8 až 11 humanoidných postáv, ktoré ho pozorovali. Hillovci sa v panike pokúsili autom od objektu vzdialiť, ale uviedli, že sa im zdalo, že na niekoľko minút stratili vedomie.
Keď precitli, zistili, že prešli 56 kilometrov, ale vôbec si na predchádzajúcu cestu nepamätali. Niekoľko dní po incidente začala mať Betty nočné mory a pár o celej situácii informoval aj políciu.
Dohodli si tiež stretnutie s hypnoterapeutom Benjaminom Simonsom. Ten oboch manželov zhypnotizoval a vypočul si od nich mrazivé svedectvo, ktoré mali prežiť v lietajúcom tanieri. Mimozemšťania ich mali uniesť, podrobiť niekoľkým bolestivým „lekárskym“ experimentom a napokon ich vrátili späť do auta.
Podľa Simonsa išlo v prípade manželov Hillovcov o takzvané falošné spomienky, ktoré mali základ v Bettiných nočných morách. Hillovci však s týmto záverom nesúhlasili a až do konca svojho života trvali na svojom príbehu.
3. Travis Walton
Prípadu Travisa Waltona sa svojho času tiež venovala obrovská pozornosť. Drevorubač Travis Walton mal byť unesený 5. novembra 1975, keď sa s kolegami vracal z práce v lese. Najprv si všetci muži všimli zvláštne svetlo, ktoré sa objavilo medzi stromami. Keď sa k nemu v aute priblížili, zbadali lietajúci tanier, ktorý sa vznášal pomerne nízko nad zemou.
Walton vybehol z auta, aby tanier videl lepšie. V tej chvíli však z objektu vyrazil prúd svetla a odhodil ho niekoľko metrov dozadu. Jeho šesť kolegov v panike utieklo, ale následne sa vrátili Waltona hľadať. Po ich kamarátovi však nebolo ani stopy. Celú vec teda ohlásili šerifovi.
Polícia sa na miesto vybrala ešte v tú noc, ale nenašla žiadne známky po zápase a ani samotného Waltona. Pátrali po ňom ešte ďalších 5 dní, a to za pomoci helikoptér a vycvičených psov, ako aj množstva dobrovoľníkov. Nenašli žiadnu stopu. Polícia podozrievala Waltonových kolegov z vraždy, všetci však prešli detektorom lži (až na jedného, ktorého výsledky boli nejasné).
Na šiesty deň po zmiznutí sa dezorientovaný Walton ozval z telefónnej búdky svojmu švagrovi. Bol podľa svojich blízkych presvedčený, že bol nezvestný len niekoľko hodín. Tvrdil, že po tom, ako ho zasiahol lúč svetla, sa prebral v nejakej miestnosti, kde sa nad ním skláňali tri neľudsky vyzerajúce bytosti s veľkými hlavami a obrovskými čiernymi očami.
Walton sa ich pokúsil zahnať, čo sa mu aj podarilo. Následne sa chvíľu potuloval po mimozemskej lodi a natrafil na muža, ktorý mal na hlave sklenenú helmu.
Pripomínal síce človeka, ale bol vyšší a mal zlaté oči. Muž Waltona odviedol do miestnosti, ktorá pripomínala hangár, kde boli ďalší traja ľudia. Walton ich zasypal otázkami, ale neznámi sa naňho len nechápavo usmiali. Na tvár mu potom priložili niečo ako dýchaciu masku a on stratil vedomie. Prebral sa na nočnej ceste, našiel telefónnu búdku a zavolal svojmu švagrovi.
Skeptici považujú Waltonov príbeh za podvrh a uviedli na to aj viacero dôkazov. Sám Walton a jeho kolegovia však dodnes tvrdia, že sa príbeh skutočne stal. Neskôr tiež mali podstúpiť opakované sedenia na detektore lži, ktorých výsledky boli hodnotené ako vysoko kontroverzné. Podľa niektorých výsledkov Walton klamal, podľa iných hovoril pravdu.
4. Elizabeth Klarer
Prípad Elizabeth Klarer je zaujímavý tým, že sa dosť vymyká ostatným klasickým príbehom o mimozemských únosoch. Klarer tvrdila, že bola mimozemšťanmi kontaktovaná od svojich 7 rokov. V rokoch 1954-1963 boli tieto kontakty obzvlášť intenzívne.
Spomínala si najmä na priateľského mimozemšťana menom Akon z planéty Mekon, ktorá sa má nachádzať v Proxime Centauri. Akon ju napokon aj transportoval na svoju materskú loď v tvare cigary. Tam s ním mala mať pohlavný styk a na jeho domovskej planéte porodila dieťa, syna Aylinga.
Klarer planétu Mekon popísala ako veľkú záhradu, kde neboli žiadne mestá ani vysoké budovy ako na Zemi. Jej obyvatelia tiež údajne nepoužívali žiadne peniaze. Po narodení Aylinga bolo rozhodnuté, že sa Klarer vráti na Zem, pričom jej syn ostane na Mekone, aby sa vzdelával. O svojich zážitkoch napísala knihu Beyond the Light Barrier (1980) a na pravdivosti svojich tvrdení trvala až do svojej smrti v roku 1994.
Skeptici však považujú jej príbeh za mimoriadne čudný a ničím nepodložený výmysel.
5. Antônio Villas Boas
Antônio Villas Boas bol brazílsky farmár, ktorý tvrdil, že ho v roku 1957 uniesli mimozemšťania. Išlo o jeden z vôbec prvých prípadov údajného mimozemského únosu, ktorému sa dostalo veľkého ohlasu. V čase únosu mal Boas 23 rokov a pracoval na poliach v blízkosti São Francisco de Sales.
16. októbra 1957 si na nočnej oblohe všimol podivnú „červenú hviezdu“, ktorá sa k nemu približovala. Následne sa pred ním objavila vesmírna loď vajcovitého tvaru a pristála v poliach. Boas sa pokúsil utiecť, ale zabránil mu v tom 1,5 metra vysoký humanoid v sivej kombinéze. Oči mal podľa Boasa malé a modré a vydával zvláštne zvuky, podobné psiemu štekotu.
Na pomoc mu prišli tri ďalšie podobné bytosti a Boasa odviedli do lietajúceho taniera.
Vyzliekli ho, potreli podivným gélom a vzali si vzorky jeho krvi. Potom k nemu do miestnosti vošiel ďalší humanoid, tentokrát to však bola krásna žena. Boas s ňou mal pohlavný styk a žena mu naznačila, že je tehotná a ich dieťa vychová vo vesmíre. Mužovi boli vrátené jeho šaty a trojica humanoidov ho vyviedla z lode. Boas bol podľa svojich slov preč asi štyri hodiny.
Neskôr sa stal právnikom, oženil sa a mal štyri deti. Po zvyšok života tvrdil, že jeho príbeh je pravdivý. Zomrel v roku 1991 ako 57-ročný. Skeptici považujú Boasove svedectvo za podvrh a uviedli, že sa proste len inšpiroval inými podobnými príbehmi.
